František Vnuk (*8. apríla 1926), člen Slovenského ústavu v Ríme, v roku 1949 emigroval a  usadil sa v Austrálii. Popri profesijnom pôsobení – celý svoj aktívny život prednášal metalurgiu na South Australian Institute of Technology – si v rokoch 1955 až 1960 splnil svoju dávnu záľubu a vyštudoval históriu a politické vedy na Štátnej univerzite v Adelaide. Neskôr absolvoval viaceré študijné pobyty na zahraničných univerzitách v Európe a v Severnej Amerike.

Napísal tri desiatky monografií, nespočetné množstvo článkov, rozpráv a štúdií, je autorom mnohých publicistických statí v periodikách, v antológiách a zborníkoch, mnohých úvodov, doslovov, prekladov a poznámok. Na základe archívnych prameňov spracoval mnohé úseky slovenskej minulosti, všímal si politickú, kultúrnu, náboženskú i hospodársku situáciu na Slovensku a jeho osobnosti. Jeho nekonvenčné pohľady na nedávnu slovenskú históriu vyvolali ostrú reakciu zo strany tých slovenských činiteľov, ktorí sa neradi videli v inom svetle než vo svojom vlastnom.

Je nositeľom viacerých pôct a vyznamenaní: Veľkej zlatej cyrilo-metodskej medaily s reťazou Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov (1974), Striebornej medaily Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (1996), Pamätnej medaily Matice slovenskej (1996), Pamätnej medaily Konfederácie politických väzňov Slovenska (1996), Veľkej medaily sv. Gorazda Ministerstva školstva Slovenskej republiky (1997), Rytierskeho radu sv. Gregora Veľkého, ktorý mu udelil pápež Ján Pavol II. (1996), Zlatej medaily Matice slovenskej (2001), Ceny Daniela Rapanta na rok 2001 a iných. 

zavrieť