V cestopisnej knihe s autobiografickými črtami sa autorka ‒ Slovenka žijúca 30 rokov v Rakúsku ‒ delí s nami o zážitky zo svojich dobrodružných ciest, ktoré sú popretkávané nielen zaujímavosťami z histórie i kultúr, ale aj úvahami o svete, identite, o deťoch, o výchove, o láske, o vzťahoch rodičov a detí, o ľudských hodnotách i o vlastnom neľahkom a často veľmi komplikovanom, no nesmierne zaujímavom živote ženy-matky. Kuriózne je, že autorka väčšinu ciest podnikla autostopom – sama i s tromi deťmi – od Atlantiku po Kaukaz, od Škandinávie po Gibraltár. Bolo to cestovanie na vlastnú päsť, naverímboha – bez máp a bez sprievodcov, bez akýchkoľvek zábezpiek a poistení, iba s jedným malým ruksakom. Nadobudlo však dimenzie prekračujúce bežné  spoznávanie cudzích krajín: adrenalín, kliesnenie si nevychodených chodníčkov, prekonávanie predsudkov, rozširovanie vlastných horizontov či spoznávanie samého seba.

Černovská tragédia, 27. október 1907* *− udalosť, ktorej význam a zmysel prerástol miestne súvislosti a stal sa jedným z míľnikov na ceste Slovákov k slobode a národnému samourčeniu. Je to príbeh, v ktorom nechýba zápletka, násilie, napätie, krv. Bezmocnosť a nevinnosť sa dostáva do konfrontácie s bezohľadnou štátnou mocou − obeťou nie je zločinec, vojnový protivník, ale bezbranný občan. ... Viac »

Autorka, rodáčka z Prešova, počas 36 rokov života v Rakúsku stretla mnohých cudzincov a ako emigrantku ju oslovili príbehy prisťahovalcov z Orientu, ktorí prišli často s prázdnymi rukami, no priniesli so sebou svoje tradičné zvyky a životné hodnoty. Bližšie spoznanie sa s viacerými z nich v nej vzbudilo hlbokú sympatiu k ich kultúre. Často dramatické ľudské osudy, ktoré jej vyrozprávali,  sa stali podkladom k napísaniu siedmich poviedok plasticky zachytávajúcich život migrantov v starej i novej domovine so všetkým čo prináša odchod zväčša z neľahkých podmienok a potom komplikovaný proces prispôsobovania sa novému prostrediu. Dejovú pestrosť rozprávania podčiarkuje rôzny národný pôvod protagonistov poviedok − albánsky, turecký, aramejský, iracký, libanonský, perzský a sýrsky. Do textov autorka vkomponovala tiež vlastné úvahy o problematike migrácie. Knižka sa tak stala príťažlivým i obohacujúcim čítaním na voľné chvíle. Milé ilustrácie Natalie Sokolovovej, autorkinej dávnej ruskej priateľky, dotvárajú celkovo príjemný dojem z kvalitne spracovanej knihy.

Príbehy z vojenského prostredia majú vždy osobitné čaro, zvlášť, ak sa rozprávačovi podarí zachytiť zvyčajne v ňom prítomný tragikomický rozmer. Aj zážitky vojaka Antona Čulena z jeho pôsobenia v Československej ľudovej armáde ‒ ktoré tvoria podstatnú časť tejto knižky ‒ sa čítajú prinajmenšom tak dobre ako Čierni baróni, či Haškov Švejk. Zásadný rozdiel je však v tom, že tu nejde o žiadnu literárnu štylizáciu, keďže zaznamenané skúsenosti plne zodpovedajú realite, tak ako sa stala. V knihe však ide aj o čosi viac: podať svedectvo o viere v Ježiša Krista v zlo­žitých podmienkach komunistického režimu, jeho ateistického školstva i pracovného prostredia. A že to nebolo ľahké, sa presvedčí každý, kto sa do tejto knihy začíta.

Memoáre Jána Košiara sú výrazným svedectvom doby, v ktorej žil, a tak ako všetky dobré knihy tohto žánru určite potešia pamätníkov, poučia zvedavých a poslúžia aj ako študijná literatúra o slovenských historických reáliách. Ním (doteraz) prežitý ľudský príbeh oplýva dynamizmom a pestrosťou, čo nachádza patričný odraz v pútavo zaznamenanom, často dramatickom rozprávaní.

Autor ako 23-ročný vysokoškolák odchádza v roku 1983 za svojím snom, ktorý doma realizovať nemohol, aby na Pápežskej Lateránskej univerzite v Ríme vyštudoval teológiu a v roku 1987 bol vysvätený za kňaza. Patril k blízkym spolupracovníkom biskupa Pavla Hnilicu SJ, zúčastňoval sa na živote slovenského exilu a bol pri mnohých významných katolíckych aktivitách, spolupracoval so slovenským vysielaním Vatikánskeho rozhlasu a BBC. V roku 1990 sa vrátil na Slovensko a venoval sa najmä apoštolátu médií. Bol zástupcom šéfredaktora Katolíckych novín, pracoval v Slovenskej televízii a bol redaktorom slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Pôsobil v diplomatických službách Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov v Bielorusku (2008 – 2012). V súčasnosti je duchovným organizácie Politickí väzni – Zväz protikomunistického odboja a pôsobí aj v Trnavskej arcidiecéze.

Príbeh speváka - jezuitu - alkoholika. Životný príbeh francúzskeho šansoniéra Luciena je osobnou výpoveďou o ľudskej slabosti a pádoch, stavoch bezvýchodiskovosti, utrpenia a zúfalstva, ale i o nádeji, priateľstve, pokore, láske a pochopení. A najmä o ceste k víťazstvu. S neobyčajnou úprimnosťou a zmyslom pre jemný psychologický detail opisuje Duval svoj vlastný príbeh.

Návraty ku koreňom majú osobitnú príchuť, ak sa ich nositeľom stáva človek odlúčený od svojho prirodzeného rodinného zázemia, od vlasti, emigrant, ako je to v prípade autorky, žijúcej takmer 30 rokov v Rakúsku. Z tohto východiska sa odvíja príbeh Irenky, ktorý nás vovádza do Bardejova prvej polovice 20. ... Viac »

Kniha prináša silné osobné svedectvo o praktikách totalitnej moci pri prenasledovaní predstaviteľov katolíckej cirkvi i vzrušujúci pohľad za múry väzníc a táborov nútených prác na Slovensku. Dnešný čitateľ môže získať lepšiu predstavu o tom, čo sa dialo po komunistickom prevrate v roku 1948. Autor, mons. ThDr. Anton Botek (8. 2. 1911 − 9. 2. 1992), bol významným katolíckym kňazom, ktorý sa v 40. ... Viac »

Kniha rozpráva príbeh niekoľkých generácií autorkiných predkov, ako ich zachytila z rozprávania svojho otca* *Františka Milčeviča a súvisiaceho štúdia archívnych dokumentov, či osobného pátrania na miestach, kde členovia rodiny zanechali svoje stopy. ... Viac »

Skutočný príbeh rehoľnej sestry Cecílie, ktorá v prestrojení unikla desiatke policajtov a niekoľko mesiacov sa skrývala, až sa jej v januári 1952 podarilo ujsť cez rieku Moravu do Rakúska. V roku 1954 sa dostala do USA, kde mala možnosť rozpovedať svoj životný príbeh známemu publicistovi – tak vznikla kniha, ktorá získala veľký úspech a vyšla vo viacerých vydaniach.

Pozoruhodná autobiografia podáva autentický obraz o živote v Sovietskom zväze v prvej polovici 20. storočia. Revolučné nadšenie, viera vo väčšiu spravodlivosť nového režimu, budovateľské nasadenie, sľubná kariéra inžiniera v ťažkom priemysle sa u mladého komunistu dostávajú do vážneho konfliktu s tragickými skúsenosťami z uplatňovania moci režimom –kolektivizáciou poľnohospodárstva a následným hladomorom, zneužívaním moci a násilím, čistkami a všadeprítomnou tajnou políciou, strachom, pretvárkou, nútenými prácami a gulagmi, miliónmi obetí. ... Viac »