Adam Bžoch je literárny vedec a kultúrny historik; pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre dejín a teórie umenia na Trnavskej univerzite, okrem toho prekladá z nizozemčiny a nemčiny. Publikoval monografie Walter Benjamin a estetická moderna (1999) Psychoanalýza na periférii (2007), Človek v dejinách (2018).

Dagmar Kusá vyučuje na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA) kurzy predovšetkým v oblasti komparatívnej politológie a konfliktov identít. Doktorát z politických vied získala na Bostonskej univerzite. Dlhoročne sa angažuje v oblasti riešenia konfliktov a zmierovania, pôsobila napríklad v Indii, Juhoafrickej republike, Izraeli či Kambodži. Medzi oblasti jej záujmu patria politika pamäti, prechodná spravodlivosť a ich prienik s kvalitou demokracie. Od roku 2012 spoluorganizuje na BISLA výročnú konferenciu The Liberal Herald, je podpredsedníčkou Helsinského výboru pre ľudské práva a expertkou za Slovensko v medzinárodnom projekte Global Citizenship Observatory (EUI). Na BISLA spoluzakladala a koordinuje Teaching and Learning Center.

Vladimír Leško je emeritný profesor UPJŠ v Košiciach. Prednášal dejiny filozofie so zameraním na nemeckú filozofiu 19. a 20. storočia a metafyziku. Je autorom viacerých monografických prác, napríklad Filozofia dejín filozofie (slov. vyd. 2004, angl. vyd. 2011, poľ. vyd. 2017), Heidegger, Habermas a postmetafyzické myslenie (2019), Heidegger a Descartes (2022). Je hlavným editorom kolektívnych monografií Heidegger, metafyzika a Gréci (2016), Heidegger a novoveká metafyzika (2017), Heidegger a metafyzika v 20. storočí (2018) a autorom vysokoškolských učebníc Dejiny filozofie I. – Od Tálesa po Galileiho (2007), Dejiny filozofie II. – Od Bacona po Nietzscheho (2008), Úvod do filozofie (2007), Metafyzika – Heidegger verzus Hegel (2014).

Jozef Majerník bol študentom Františka Novosáda na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Doktorát získal v rámci John U. Nef Committee on Social Thought na University of Chicago. Jeho dizertácia je výkladom Nietzscheho Nečasových úvah ako koherentného projektu s dôrazom na doktrínu ľudskej duše, ktorú v nich Nietzsche prezentuje a ktorá tvorí jadro týchto štyroch esejí. V súčasnosti je vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu SAV, v.v.i. a venuje sa výskumu Patočkovho výkladu Platóna a Platónovho vplyvu na Patočkovo myslenie.

Fedor Matejov študoval na FF UK v Bratislave učiteľský odbor slovenčina – ruština. Do roku 2019 pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Zaoberá sa predovšetkým slovenskou poéziou druhej polovice 20. storočia, otázkami jej interpretácie a poetiky, ako aj premenami slovenského teoretického a kritického písania o literatúre. Na tieto témy v posledných rokoch publikoval drobné zväzky Tri texty o poézii J. Ondruša (2018), Lekcie (z) poézie (2019) a Matuška, Tatarka, Hamada (2020).

Jon Stewart je vedeckým pracovníkom Filozofického ústavu SAV, v.v.i. Venuje sa kontinentálnej filozofii 19. storočia so špecializáciou na Hegela a Kierkegaarda. Bol hlavným editorom série Kierkegaard Research: Sources, Reception and Resources. V súčasnosti je editorom publikácií Danish Golden Age Studies a Texts from Golden Age Denmark, ako aj spolueditorom Kierkegaard Studies Yearbook a Kierkegaard Studies Monograph Series. Jeho posledné knihy sú A History of Nihilism in the Nineteenth Century: Confrontations with Nothingness (Cambridge University Press 2023), An Introduction to Hegel’s Lectures on the Philosophy of Religion: The Issue of Religious Content in the Enlightenment and Romanticism (Oxford University Press 2022) a Hegel’s Century: Alienation and Recognition in a Time of Revolution (Cambridge University Press 2021).

Peter Šajda pôsobí na Filozofickom ústave SAV, v.v.i. Venuje sa antropologickým, filozoficko-náboženským a sociálno-politickým témam vo filozofii existencie, konzervatívnej revolúcii, neomarxizme a modernom katolicizme. Je autorom kníh Buberov spor s Kierkegaardom. O vzťahu náboženstva k etike a politike (2013), Kierkegaardovská renesancia. Filozofia, náboženstvo, politika (2016) a Existencia medzi konfliktom a ľudskosťou. Filozofia existencie a konzervatívna revolúcia (2021) a editorom kolektívnych monografií Modern and Postmodern Crises of Symbolic Structures (Brill, 2021), Kierkegaard in Context (Mercer, 2019) a Affectivity, Agency and Intersubjectivity (L’Harmattan, 2012). Od roku 2003 spolupracuje s Výskumným centrom Sørena Kierkegaarda v Kodani, kde pôsobí ako redaktor ročenky Kierkegaard Studies Yearbook.

Emil Višňovský je profesorom na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyučuje kurzy zo systematickej filozofie a dejín modernej filozofie. Jeho špecializáciou je americký pragmatizmus a neopragmatizmus. Je autorom monografií Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme a neopragmatizme (2009), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019), Akademický svet a jeho tradície (2021), Akademický svet a jeho súčasné problémy (2022) a dvoch kolekcií filozofických esejí Človek by mal žiť v záhrade (2010), Spytovanie sa na človeka (2020). Z angličtiny preložil tucet odborných kníh a desiatky článkov. V zahraničí publikoval v časopisoch European Journal of Pragmatism and American Philosophy, Contemporary Pragmatism, Pragmatism Today, knižné kapitoly vo vydavateľstvách Routledge, Blackwell-Wiley, Brill/Rodopi, Peter Lang a iných.

Jaroslava Vydrová pôsobí na Filozofickom ústave SAV, v.v.i. v Bratislave na Oddelení sociálnej filozofie a filozofickej antropológie a prednáša filozofiu na Katedre filozofie FF TU v Trnave. Zaoberá sa fenomenológiou Edmunda Husserla a filozofickou antropológiou Helmutha Plessnera, témami intersubjektivity, telesnosti a vzťahom fenomenológie a umeleckej tvorby. Je autorkou kníh Cesty fenomenológie. Fenomenologická metóda neskorého Husserla (2010), Výraz – dielo – telesnosť. Fenomenologické eseje (2019) a Stručný úvod do fenomenológie. O fenoméne (2020).

zavrieť