Kto je Vlado Gregor?

(Z rozhovoru pre časopis Zrno č. 25/2014)

Svojský hĺbavý štýl v jed nostra nových úvahách na rôzne životné témy dotvorené neopakovateľnými rýmovanými nadpismi patrí už neodmysliteľne po mnohé roky k časopisu Zrno. Viete však, kto sa za týmito zamysleniami skrýva? Poviete, že predsa Vlado Gregor. Ale kto je to v skutočnosti? Aký je? Čo má rád a čo nie, ako trávi svoj pracovný i voľný čas a čo prezrádza o písaní, ktoré ho sprevádza už cez tridsať rokov? To všetko, ba ešte viac mi prezradil v našom rozhovore. Predstavujeme Vlada Gregora ‒ nášho verného prispievateľa do Zrna.

 Aká je Vaša pracovná pozícia a ako dlho ju už vykonávate?

V knižniciach robím od roku 1979, keď som kvôli snahe o pravdivosť musel odísť z filozofickej fakulty UK. Moja pozícia je chlapec pre všetko. Nesťažujem sa, za socializmu sa len pri takomto postavení dala zachovať rovná chrbtica a vyzerá to tak, že to bude zase takto fungovať, ibaže v modrom.

Môžete prezradiť, čo presne znamená „chlapec pre všetko“?

Hlavne mám na starosti sklady s vyše pol miliónom kníh. Okrem toho zaskakujem takmer za všetkých ‒ za šoféra, sekretárku, v požičovni, konzultujem nielen so študentmi, ale aj vedeckými pracovníkmi a občas musím robiť aj vyhadzovača. Aj na tom, aké existencie chodia do verejných knižníc, vidno, ako spoločnosť upadá.

Kedy ste v sebe objavili „pisateľské črevo“?

V mojej knižke „Svedectvo času“ mám protestsong proti sovietskej okupácii z roku 1968, ale to je len taká detská riekanka. Seriózne som začal písať v r. 1978. Motivovali ma k tomu sektárske samovraždy v Guayane a posmech, ktorý si pri tej príležitosti robili komunisti z náboženstva.

 Ako dlho už prispievate do Zrna? A odkedy ho poznáte?

Zrno som listoval už v samizdate a od deväťdesiatych rokov som v ňom aj publikoval, okrem iného aj autentickú reportáž zo Sviečkovej manifestácie.

Nemali ste byť spisovateľom alebo novinárom? Predpoklady na to určite máte.

Novinára ani spisovateľa by som nemohol robiť, lebo neviem písať na objednávku a plánovane. Niečo ma musí poriadne nahnevať, aby ma to nakoplo. Ira nascitur poetae, teda hnev robí básnika, hovorilo sa už v antike.

Z vašich príspevkov vidno, že ste sčítaný. Je čítanie Vaša záľuba alebo pracovná náplň, poprípade oboje?

Kedysi sa dalo pri práci veľa čítať, nebola taká štvanica ako teraz. Ale aj dnes sa dá občas do knihy nakuknúť. Veľmi si už ale vyberám, lebo po toľkých rokoch mi je už jasné, čo sa neoplatí čítať opakovane a čo vôbec. Takže je to iste záľuba, ktorá ide ruka v ruke s písaním.

 Pomáhajú Vám myšlienky, či skúsenosti rôznych autorov, ktoré čítate v knihách, nejako aj vo vašom osobnom živote? Čerpáte z nich životnú múdrosť, cestu pre svoj život?

Ale iste, pomáhajú, väčšinou však len potvrdzujú to, čo som konkrétne prežil. Pretože mnohí pre čítanie či teraz surfovanie, zabúdajú, že v prvom rade treba žiť a konať.

 Ako to bolo vo Vašom živote s vierou v Boha? Vyrastali ste v kresťanskej rodine alebo si Vás Boh získal až neskôr?

Vždy som veril a nikdy nepochyboval, ale vždy som pochyboval o konaní a správaní niektorých veriacich, vrátane mňa. Veriť je teda základom kresťanstva, ale nebyť ľahkoverný voči druhým a ľahkomyseľným voči sebe, je zase základom kresťanskej pokory, bez ktorej viera nemá zmysel a je len karikatúrou.

Čo Vás na živote fascinuje a čo zarmucuje?

Fascinuje ma pravdivosť, aktuálnosť a realita biblických príbehov a zarmucuje ma to, že dnešní kresťania ich nechcú realizovať a aktualizovať v konkrétnom živote, pretože by tým riskovali a možno by ich to aj niečo stálo.

 Myslíte tým, že by sa museli zriecť svojho ovládania každej situácie a sebestačnosti a odovzdať sa Bohu alebo tým myslíte niečo iné?

Aj my kresťania sme dovolili, aby nefungovali a nedodržiavali sa zákony a teraz žneme, čo sme zasiali. Ľudia nenachádzajú pomoc vo svojich „podoblačných“ starostiach a tie reči o slobode a potrebe modlitby ich nezasýtia a nezariadia pre nich spravodlivé zaobchádzanie. Tieto problémy sú tu už od deväťdesiatych rokov a aj preto vzrastá nenávisť voči kresťanom. Treba si spytovať svedomie... Bohu teda treba byť odovzdaný, ale myslieť aj na to, čo robíme, alebo nerobíme pre ľudí.

 Čo hovoríte na homopropagandu a snahy LGBTI skupín presadiť sa vo svete i u nás v mene tolerancie?

Čo sa deje okolo takzvaných LGBTI je určite nenormálne a sami rozumní inakší s tým nesúhlasia. Sám som mal na základnej škole učiteľa, ktorý mi dával trojku zo slovenčiny, lebo sa mu nepáčilo moje škaredé písmo a možno ani ja. Ale vtedy som ešte nevedel, kvôli čomu je taký, dozvedel som sa to až po rokoch. Celkove by sa nemali z pohlavných vecí robiť hlavné a je choré z výnimiek robiť zásluhy a vynucovať si nároky.

 Myslíte si, že o kresťanoch by malo byť vo svete počuť aj na tých najvyšších postoch a mali by sa angažovať vo všetkých sférach života?

Záleží od toho, či si na tých postoch môžu uchovať rovnú chrbticu. Samozrejme, nie je dobré lietať ani v nadoblačných sférach a realitu treba vnímať, ale vždy treba dbať na to, aby sme úmyselne neškodili a nepošpinili si vlastné ruky a svedomie.

----------------------

Vladimír Gregor (1927 – 2013) pracoval ako jazykovedec v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV a neskôr v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV, pričom patril medzi prvých, zakladateľských pracovníkov tohto ústavu a venoval mu všetky svoje tvorivé sily a schopnosti. Významne sa pričinil o faksimilné vydanie rukopisu Kamaldulskej Biblie. Svojimi intímnymi básňami reagoval na osobné skúsenosti, rodinné udalosti i dianie okolo seba. 

zavrieť