Autor zachytáva a pokúša sa vysvetliť krajový jazykový prejav v relatívne objemnom korpuse okolo 5 300 slovníkových jednotiek, ktoré zhromaždil v súkromnom bádateľskom úsilí medzi ľuďmi žijúcimi na južnom podhorí a predhorí Strážovských vrchov, a východne od Považského Inovca. Prácu zostavil s využitím vlastných denníkov a vlastnej pamäti v situácii reálneho zanikania tradičných územných nárečí na Slovensku na začiatku 21. storočia, s ambíciou pripraviť pravdivý pamätník života a práce svojich predkov za ostatné dve-tri generácie, ako ich zrkadlí ľudská reč – najvzácnejšia duchovná, kultúrna a spoločenská hodnota človeka.
Blažej Belák, PaedDr., básnik, prozaik, prekladateľ, bibliograf, zberateľ povestí, editor, filológ, pedagóg, sa narodil 21. 5. 1938 v Dolných Motešiciach. Maturoval na Jedenásťročnej strednej škole v Bánovciach nad Bebravou (1956). Absolvoval Vysokú školu ruského jazyka a literatúry v Prahe – promovaný filológ (1960). Od roku 1969 pracoval v Matici slovenskej v Martine ako odborný a výskumný pracovník v literárnom archíve, v literárnom múzeu a v bibliografickom oddelení (1969 – 1995). Viedol úsek národnej retrospektívnej bibliografie v Slovenskej národnej knižnici, rozpracoval projekt komplexného spracovania dejín knižnej kultúry na Slovensku a viedol ho ako úlohu rezortného výskumu ministerstva kultúry (1981 – 1995). Je autorom viacerých teoretických a systémových štúdií z oblasti literárneho múzejníctva a bibliografie, prekladateľom odbornej knihovníckej literatúry, redaktorom a zostavovateľom knihovníckych zborníkov. V rokoch 1996 – 2000 pracoval ako šéfredaktor vo vydavateľstve Spolku svätého Vojtecha v Trnave.
Literárne publikuje od roku 1964, prvé básne uverejnil v Slovenských pohľadoch. Jeho tvorba sa vyznačuje žánrovou a tematickou pestrosťou a tendenciou k takzvaným hraničným žánrom. V prozaickej tvorbe sa venuje aj spracúvaniu povesťových a legendárnych námetov. Do slovenčiny preložil diela viacerých katolíckych autorov (Ratzinger, Hünermann, Seewald). Osobitne treba vyzdvihnúť Belákovu literárnu a literárnohistorickú publicistiku reprezentovanú radom recenzií (napríklad národne orientovanej knižnej produkcie). Pričinil sa o uvádzanie slovenských exilových autorov do povedomia verejnosti krátko po roku 1989. Z politickej publicistiky hodno spomenúť texty „Oslobodenie ako floskula" a „Dva pojmy, ktoré znehodnocujú slovenčinu". Ľahostajným ho nenechával úpadok jazykovej kultúry, na čo reagoval v knihe „Slovo robí človeka", a či súvisiacimi glosami v matičných časopisoch. Výber z Belákovej celoživotnej tvorby vyšiel v roku 2023 pod názvom Literárne dielo a publicistika.
zavrieť