Život Camille Labas sa viaže na päť krajín (Slovensko, Nemecko, Gruzínsko, Turecko a Rakúsko), na šesť písiem (latinské, grécke, gruzínske, arménske, ruské a arabské) a 15 jazykov.
Na Slovensku, v Prešove, sa narodila a strávila detstvo. Maturovala na gymnáziu v Banskej Štiavnici. V Košiciach pôsobila ako asistentka na univerzite a v Bratislave robila preklady pre filmové štúdio Koliba. V Nemecku vyštudovala na Univerzite Jena nemeckú literatúru a jazykovedu (1980) a bola zamestnaná vo vydavateľstve v Berlíne. V Gruzínsku viackrát využila možnosť študijného pobytu a určitú dobu tam aj vyučovala nemčinu ako učiteľka na privátnej škole v hlavnom meste Tbilisi (2002). V Rakúsku dostala miesto korektorky vo vydavateľstve pre nemecké knihy a časopisy pri Viedni. Neskôr študovala grécku, rímsku, mezopotámsku a sýrsku kresťanskú históriu Byzancie, Arménska a Gruzínska na Univerzite Viedeň. Štúdium zakončila doktorátom. Dizertačnú prácu napísala a obhájila o histórii kresťanstva Gruzínska a Arménska (2014). V Turecku pracovala vo Fetiye (2014) a na unikátnych gréckych, rímskych a byzantských archeologických vykopávkach v Efeze (2016).
Gruzínska televízia natočila 17. augusta 2017 v Tbilisi dokumentárny film s Camille Labas o vydávaní jej knihy a rozširovaní gruzínskej histórie v Európe, ktorý bol odvysielaný v gruzínskej televízii 21. augusta 2017. Gruzínskym divákom ju televízia predstavila ako « apoštolku gruzínskej kultúry». Keďže počas štúdia absolvovala Camille Labas aj skúšky v perzskej histórii, prijala účasť na celosvetovom kongrese Peržanov v Paríži (2018). V posledných rokoch, pod vplyvom silného prílivu sýrskych utečencov do germánskych krajín, sa začala venovať arabskému písmu a jazyku. V Rakúsku, kde žije 36 rokov, vychovala tri deti, ktoré viedla ku otvorenosti voči národom, kultúram a náboženstvám. Dnes všetky už ako dospelé žijú mimo domova: Franka (Nemecko, Freiburg), Miriam (Tirolsko, Innsbruck) a Benjamin (severné Nemecko, Frankfurt am Main).
Píše po nemecky a po slovensky, básne, články, poviedky, romány, vedecké články a históriou popretkávané cestopisy o Cypre, Turecku, Arménsku, Gruzínsku, Anglicku, Škótsku, Švédsku, Nemecku, Slovensku, Taliansku, Španielsku, Maroku a Portugalsku. Kuriózne na tých cestách je, že väčšinu z nich podnikla autostopom – sama i s tromi deťmi, v rozpätí iba troch rokov (2005-2008). Prezentácie kníh a prednášky o histórii mala v Rakúsku i po celom Slovensku. Početné interviá s ňou boli urobené a odvysielané v rôznych reláciách Slovenského rozhlasu v Bratislave, v slovenských novinách a časopisoch. Dokonca boli o nej a jej rodine natočené aj dokumentárne filmy vrámci vysielania „Familia“ a odvysielané 4. marca 2018 ako i 28. februára 2020 na STV 2 (viď archív Slovenskej televízie).
Vydané publikácie:
V roku 2010 jej vyšla kniha básní Miesto v tráve,
v roku 2013 próza Sila statočného života. Irenkina mladosť v Bardejove,
v roku 2015 cestopisná autobiografická kniha Autostopom s tromi deťmi,
v roku 2016 kniha po slovensky Pevnosť Narikala o málo známej histórii Gruzínska a Arménska od počiatkov až po príchod a dobytie Arabmi v 7. storočí, v roku 2018 vyšla kniha po nemecky Kolchis und Iberien o histórii Gruzínska a Arménska,
v roku 2020 vychádza kniha Túlavé topánky siedmich generácií o 200-ročnej histórii jednej rodiny na pozadí slovenských i európskych dejín.
zavrieť
