Ktože je ten Boh, v ktorého veria kresťania? Čím sa odlišuje kresťanstvo od nekresťanských náboženstiev? Čo to znamená, keď kresťania vyznávajú Boha ako „Otca“. „Syna“ a „Ducha svätého“? Kniha prináša odpovede aj na tieto otázky a predstavuje živo a pre každého zrozumiteľným spôsobom kresťanského trojjediného Boha. Umožňuje ho tak nie len lepšie spoznať, ale zároveň je i pozvaním naučiť sa ho milovať. ... Viac »

Monografia popredného slovenského kresťansky orientovaného filozofa prezentuje skúmanú problematiku invenčne ako bádateľský projekt, v ktorom autor vedie dialóg i konfrontáciu s poznatkami súčasných vied, osobitne filozofie a teológie, pričom chce naznačiť, akými smermi sa bude uberať bádanie v problematike Boha.

Jadrom knihy je predstavenie návrhu konceptu teológie z celostného pohľadu v jej reinterpretácii na teologickú filozofiu v celostnom porozumení, pričom rôzne exemplifikácie tohto postupu charakterizujú základné východiská pri tvorbe jej konceptu. Keďže zastávané teórie a viaceré nové vedecké poznatky v ňom majú do značnej miery hypotetický charakter a bude ich treba v ďalšom bádaní preveriť a upevniť v dialógu s inými mysliteľmi.

Súčasťou projektu je slovník špeciálnych termínov, ktoré si vyžadujú osobitné vysvetlenie, a rozsiahly bibliografický súpis literatúry, ktorý ukazuje, ako intenzívne sa báda v tejto oblasti, a to najmä v anglosaských krajinách. Poznámkový aparát sa uvádza na konci diela a sú v ňom začlenené aj portréty významných osobností, ktoré vplývali na myslenie autora.

Nová kniha významného amerického filozofa a teológa ponúka pozoruhodný príspevok do večnej diskusie o „viere a neviere“, v ktorom možno nájsť širokú škálu podnetov inšpirovaných duchovnou skúsenosťou ľudstva a jej konfrontáciou s myšlienkovým svetom značnej časti našich súčasníkov. Autor vychádza zo skutočnosti, že ateisti aj veriaci zažívajú tú istú „temnú noc“, v ktorej akoby necítili Božiu prítomnosť a konštatuje, že konflikt medzi vierou a pochybovaním nevychádza z objektívnych rozdielností, ale z odlišných prístupov k nepoznanému. No nevyhýba sa ani priamej polemike so silne znejúcimi názormi zástancov ateizmu, akými sú napríklad Dawkins, Dennett, Harris, či  Hitchens. Na základe svojej dlhoročnej vedeckej činnosti, ako aj svojich osobných zápasov o vieru, Novak prostredníctvom racionálnych argumentov ukazuje, že duchovná perspektíva naozaj poskytuje najuspokojujúcejšie odpovede na večné otázky o zmysle bytia. Veriť je niekedy problém, ale napriek všetkému viera ponúka jedinú plne koherentnú odpoveď na ľudskú skúsenosť, či už v osobnej rovine alebo z aspektu vývoja ľudskej spoločnosti.

Už od svojich počiatkov muselo kresťanstvo brániť čistotu svojej viery voči rozličným učeniam, ktoré v značnej miere deformovali jej základné prvky, keď Kristove slová interpretovali neprijateľným spôsobom, prípadne spochybňovali buď jeho Božstvo, alebo jeho človečenstvo a podobne. Takýmto učením je aj gnóza či gnosticizmus. Hoci boli gnostické myšlienky najsilnejšie v období kresťanského staroveku, aj v súčasnosti je možné pozorovať ich širokú implementáciu popri ďalších filozofických a teologických svetonázoroch najmä v oblasti tzv. populárnej kultúry ‒ v knihách žánru fantasy a sci-fi, v komiksoch, a tiež vo filmoch a seriáloch. Takto sa publiku, do veľkej miery dospievajúcej mládeži, predostierajú predstavy o Bohu, o svete a o človeku, ktoré sú adaptáciou starovekého gnosticizmu, resp. jeho ďalších vývojových fáz.

Prostredníctvom tejto knihy sa môže záujemca oboznámiť s pozadím a hlavnými prejavmi gnosticizmu, s jeho najvýznamnejšími predstaviteľmi v dejinách od kresťanského staroveku až po súčasnosť a napokon na konkrétnych príkladoch aj so spôsobmi, akým sa šíria pre zdravé kresťanstvo deformačné myšlienky moderného gnosticizmu predovšetkým k mladej generácii čitateľov a divákov.

Akademický maliar Stano Dusík (6. jún 1946, Boleráz – 6. december 2019, Florencia) sa svojím dielom zapísal do dejín slovenského, ale aj európskeho a svetového umenia. Osobitnou tvorivou inšpiráciou sa mu stalo Turínske plátno (Sindone). Na ňom zobrazený odtlačok tváre Ježiša Krista výtvarne stvárnil v mnohých variáciách. Svoju reflexiu tejto jedinečnej pamiatky premietol aj do série meditatívnych esejí, ktoré v roku 1987 ocenili v talianskej literárnej súťaži. Prostredníctvom tejto knihy sa po prvýkrát dostávajú k slovenskému čitateľovi spoločne s výberom 19 reprodukcií jeho sindologických obrazov. Spojenie výtvarnej a literárnej autorskej výpovede Stana Dusíka tak ponúka nevšedný umelecký a duchovný zážitok.

Kniha podáva komplexný prehľad stanovísk sovietskych marxistických autorov týkajúcich sa osoby Ježiša Krista a konfrontuje ich kresťanskou kritikou, so stanoviskami učiteľského úradu Cirkvi a s poznatkami teológie. Práca je výsledkom bádania slovenského kňaza žijúceho v Taliansku, kde knižne vyšla na sklonku existencie komunistických režimov v roku 1985. V tom čase bol jej cieľ – vysporiadať sa s ateistickým „vedeckým svetonázorom“ sovietskeho typu tvrdo presadzovaným v strednej a východnej Európe – bezprostredne aktuálny. Avšak ani súčasné slovenské vydanie nepredstavuje len strohú historicko-faktografickú výpoveď, ale dáva mnohé podnety na porovnanie, ako sa s postavou Krista, či kresťanstvom vôbec, vyrovnáva dnešná doba.

Monografia predstavuje priekopnícke vedecké dielo, pretože v slovenskej historiografii, či filozofickej a teologickej spisbe problematika zmyslu dejín, tobôž z kresťanského pohľadu na svet, nie je dostatočne pertraktovaná.

Autor načrtáva najprv rámce kresťanskej filozofie a analyzuje dôvody, prečo sa zaoberať históriou, aký je jej význam pre spoločnosť. Poukazuje na tradičnú kresťanskú koncepciu dejín Jacquesa Benigne Bossueta, ktorú narušilo sprvu osvietenstvo (Voltaire) a potom materialisticky svetonázor a utópia Marxa a Engelsa. Kresťanská filozofia dejín a Katolícka cirkev po Druhom vatikánskom koncile sú predmetom osobitnej autorovej pozornosti.

Metódou postupného objasňovania doterajších prístupov a prehĺbením pojmu dejín ako sveta ľudského jestvovania autor dospieva k definícii pojmu filozofie dejín ako kritického skúmania dejín, pričom zisťuje ich súčasti. Podľa autora úlohou „kresťanskej filozofie dejín“ je hájiť jednotnú, integrálnu súčasť človeka v rámci celého historického diania vrátane ustavičného technického a vedeckého pokroku.

Monografiu uvádza cirkevný historik Viliam Judák, sídelný biskup nitriansky, uzatvára ju preklad eseje nemeckého teológa Huga Rahnera SJ Zmysel dejín : osobnosť a dejiny a Poznámky o zmysle našich dejín z pera slovenského kardinála Jozefa Tomku. Samozrejmosťou je obsažný výber špecializovanej literatúry zameranej na kresťanskú filozofiu a na kresťanskú filozofiu dejín.

V sérii krátkych úvah sa autor podujal podať konzistentné a systematické svedectvo o osobe Ježiša Krista a o jeho význame pre svet s ohľadom na dnešného človeka, nadväzujúc pritom na stáročnú tradíciu kresťanskej apologetiky. Ide o zámer odvážny a aj podnetný – veď Kristus bol už za svojho života znakom protirečenia a v podobnom duchu sa počas dvetisíc rokov uvažuje, hovorí a píše o jeho osobe a učení. Čím to je, že púta láskou alebo nenávisťou toľko ľudských bytostí? Aj to o niečom svedčí ‒ že je stále prítomný v živote ľudí, že jeho postava sa evidentne vymyká z radu, nezapadla prachom zabudnutia a núti zaujať postoj: za alebo proti. Bolo by veľmi plytké, zavádzajúce a klamlivé považovať Ježišovo pôsobenie za uzavreté, patriace minulosti...  

Reflexívne úvahy i verše s častými otázkami čitateľovi približujú obsah, nad ktorým sa treba v každej dobe zamýšľať. Ide o podnety, ktoré môžu byť užitočné na to, aby človek dokázal čeliť nástrahám chaotického mediálno-vir­tuálneho sveta a neupustil od kresťanských tradícií a hodnôt. Autorka poukazuje na aktuálnu potrebu praktického rozlišovania medzi hodnotami a pseu­dohodnotami, medzi múdrosťou a nerozumnosťou, medzi povrch­nosťou a hĺbkou, medzi zodpovednosťou a ľahostajnosťou, medzi priamym svedomím a tvrdohlavou pýchou spontánnej svojvôle. Takéto rozlišovanie predpokladá návrat ku koreňom, ale aj k viere otcov, k osvedčeným svedectvám mučeníkov, vyznávačov a osob­ností, ktoré pochopili, že intelekt im bol Bohom daný. Navyše, pre súčasný svet, v ktorom je mnoho protirečení, nedorozume­ní, ale aj naivity, sa javí ako nesmierne dôležité „objaviť ticho“ ako štýl jednoduchosti, čistej radosti a priateľstva, ktorým predchá­dzajú hlboké idey a modlitba ako závdavok Božej blízkosti.

Kniha ponúka pohľad na najvýznamnejšie zjavenia Panny Márie od 19. storočia po súčasnosť, najmä ich spoločensko-náboženský kontext a posolstvá do našich čias. Jej ambíciou je, aby sa stala pre záujemcu o túto problematiku zdrojom základných informácií, po ktorom siahne, keď si bude chcieť prehĺbiť svoje vedomosti alebo si upevniť vlastnú mariánsku úctu. ... Viac »

Pozoruhodná, dlho očakávaná kniha predkladá hlboké multidisciplinárne zamyslenie sa nad dnešnými časmi a postavením človeka v nich. Autor, reflektujúc duchovné odkazy v dejinách ľudského myslenia, sa pýta: Kde hľadať pravdu o človeku, o zmysle jeho života? Tvrdí, že zo súčasnej kultúry a vedy sa vytratil človek, ľudská osoba, podmet dejín, ktorý im dáva zmysel, a teda že veda nemôže dať definitívnu odpoveď na kľúčové otázky. ... Viac »

Vdp. Augustín Drška (1939 – 2009) zanechal na každom svojom kňazskom pôsobisku hlbokú stopu a silný duchovný aj ľudský odkaz. Táto knižočka mu chce vzdať hold prostredníctvom väčších i menších textov, ktoré poskytli tí, čo im zostal v srdci, doplnených dobovými dokumentmi a fotografiami, ktoré sa podarilo zhromaždiť. Jej poslanie azda dobre vystihujú slová z predhovoru Mons. Jána Formánka: „... dostávajú sa vám do ruky spomienky tých, ktorí nezabúdajú. Nech v nás všetkých, čo ich budú čítať, sa aspoň trochu vzbudí túžba, že na takých ľudí, ako bol otec Drška, chceme nielen spomínať, ale ich aj na­sledovať. Iba takíto ľudia môžu posunúť svet dopredu, aby bol ľudskejší pre všetkých.“

Kniha zaujme všetkých, ktorí sú otvorení pre hľadanie pravdy o svojom živote. Je totiž plná podnetných (neraz provokujúcich) myšlienok smerujúcich k najpodstatnejším otázkam človeka a tie určite stoja za našu pozornosť. Autor ponúka predovšetkým nové pohľady na jedno z najhlbších tajomstiev života: ako sa pád môže stať základom pre duchovný rast. ... Viac »

Nedávno zosnulý páter Šebastián Labo SJ bol výraznou kňazskou osobnosťou, ktorá vyorala v slovenskom cirkevnom a verejnom priestore  hlbokú brázdu. Kniha ponúka čitateľovi prostredníctvom jeho vlastných slov bližšie sa oboznámiť so zaujímavými životnými osudmi - počínajúc spomienkami na detstvo a mladosť, cez pôsobenie v exile i opäť na Slovensku - , ale aj s jeho názormi na rôzne spoločenské otázky a búrlivú dobu, v ktorej žil. ... Viac »

V tejto knihe spomienok môžeme sledovať životný príbeh arcibiskupa Dominika Hrušovského (1926 – 2016), ktorý patrí medzi špičkové osobnosti moderného slovenského katolicizmu. Väčšinu života prežil v Taliansku, kde bol v r. 1950 vysvätený za kňaza, no na Slovensko sa nemohol vrátiť. Jeho najvýznamnejším pôsobiskom sa stal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, ktorý v roku 1963 v Ríme vybudovali slovenskí emigranti s cieľom pomáhať Slovákom udržiavať kresťanskú vieru a túžbu po slobode, demokracii a štátnej nezávislosti. Z redaktora časopisu Hlasy z Ríma a spolupracovníka Vatikánskeho rozhlasu sa postupne stal druhým rektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. V roku 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa pre slovenských katolíkov žijúcich mimo územia Slovenska. Po páde komunistických totalitných režimov v strednej a východnej Európe sa stal pomocným biskupom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a kariéru zavŕšil v rokoch 1996 až 2001 ako pápežský nuncius v Minsku, hlavnom meste Bieloruskej republiky.

Memoáre sú výsledkom päťdňového pobytu v kláštornom zátiší neďaleko Ríma, ktoré po ukončení diplomatickej misie arcibiskupa Hrušovského poskytlo možnosť nazrieť do minulosti jeho činorodého života. Rozhovor usmerňoval a zaznamenal prof. F. Vnuk tak, aby nezostala nespomenutá žiadna významná udalosť, ktorej bol arcibiskup protagonistom, účastníkom či aspoň svedkom. Vzhľadom na pestré historické okolnosti i pozície, ktoré zastával, kniha prináša množstvo cenných pohľadov na dobu a jej súvislosti, ba možno v nej vidieť zrkadlenie osudov slovenského národa v druhej polovici 20. storočia a na prahu tretieho milénia. 

Svätý páter Pio – stigmatizovaný kapucín – je jednou z najvýznamnejších duchovných osobností našich čias. Už počas života priťahoval pozornosť veriacich i neveriacich a fascinácia jeho odkazom pretrváva od smrti v roku 1968 až podnes. Silne oslovil aj súčasného seminaristu, ktorý sa podujal autorsky nanovo prerozprávať jeho príbeh, a to nie len na základe dostupných informácií, ale tiež osobným precítením miest spätých so životom pátra Pia. Kniha však nie  je len ďalším obyčajným životopisom, akých je veľa. Autor sa chce podeliť predovšetkým s jeho myšlienkami, ktoré sú poznačené duchovnou zrelosťou a veľkou hĺbkou, ale aj so svojím pohľadom na posolstvo tohto veľkého svätca. Dôležitú časť knihy tvoria modlitby pátra Pia i rôzne modlitby, ktoré vznikli ako prejav úcty voči svätcovi. Dokumentárnu hodnotu majú plné znenia príhovorov pápeža Jána Pavla II. prednesené pri beatifikácii a svätorečení sv. pátra Pia. Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami z jeho života.

Bohato ilustrovaná kniha ponúka odbornej i širokej čitateľskej verejnosti fundovaný obsažný a ucelený pohľad na vznik a vývoj úcty k Sedembolestnej Panne Márii od jej historických počiatkov až po súčasnosť. Poukazuje pritom na významnú úlohu, ktorú zohralo kresťanstvo v slovenských dejinách. Autor vychádza z najnovších historických výskumov a z vedeckého skúmania veľkého množstva historických prameňov a literatúry, pričom predkladá aj niektoré nové poznatky, ktoré doteraz neboli publikované. ... Viac »

Významné dielo duchovnej literatúry, ktoré neopakovateľným meditatívnym spôsobom – zároveň však priamo, jasne a zrozumiteľne – poukazuje na posolstvo Ježiša Krista a odkaz jeho učenia pre ľudí dnešných čias. Autor sa zameriava na uvažovanie o tom, ako dosiahnuť súlad s Bohom a Božou vôľou v rôznych konkrétnych oblastiach, akými sú: čítanie Písma, láska k blížnemu, odpustenie, život viery, spiritualita, Eucharistia či smerovanie do našej večnej nebeskej vlasti. Z jeho zjavne inšpiratívnych myšlienok predkladaných v tejto knihe môže teraz čerpať aj slovenské prostredie. Zaujímavosťou je, že text je členený na riadky so samostatným významom s cieľom podporiť jeho porozumenie a uľahčiť meditáciu.

Monografia v zrozumiteľnej podobe predstavuje slovenskému čitateľovi zložitý dejinný vývoj ruskej filozofie – ruského myslenia o človeku a zmysle jeho života vo svetle hľadania pravdy, dobra a krásy. V centre autorkinej pozornosti sú ruskí filozofi, ale aj literárni géniovia, ktorí oslovili nielen ľudí svojej doby, ale majú čo povedať aj ľuďom 21. storočia. Prvá časť monografie podáva prehľad ruského filozofického myslenia v dejinnom priereze od najstarších čias po koniec 19. storočia. Druhá časť sa venuje ruskej náboženskej a personalistickej filozofii 20. storočia. V tomto chronologickom rámci sa systematicky predkladajú idey jednotlivých autorov s poukazom na bohato zastúpené filozoficko-etické aspekty.

Súbor štúdií medzinárodného autorského zoskupenia historikov sa zaoberá situáciou Katolíckej cirkvi v krajinách stredovýchodnej Európy počas dvadsiatich rokov počínajúc bezprostredne povojnovým obdobím, ktoré bolo už poznačené silným vplyvom komunistických strán a prvým prenasledovaním Cirkvi za formujúcou sa železnou oponou, cez smutnoznáme päťdesiate roky v znamení úplnej izolácie komunistických štátov a najtvrdšej perzekúcie umlčanej Cirkvi, až po prvé kontakty a nasledujúce diplomatické rokovania, ktoré vstúpili do dejín ako vatikánska východná politika. Kniha vychádza zo širokej porovnávacej a interdisciplinárnej perspektívy, spájajúcej historicko-diplomatický a historicko-teologický pohľad, a predstavuje konkrétne situácie, v akých sa Katolícka cirkev nachádzala v rôznych štátoch stredovýchodnej Európy, ako aj metódy a postupy diplomacie pápežov Pia XII., Jána XXIII. a Pavla VI. v kontexte studenej vojny a rodiacej sa ostpolitiky. Významným aspektom skúmaného obdobia sú svedectvá o prenasledovaní a mučeníctve, ktoré tu ilustrujú napríklad prípady J. Mindszentyho, S. Wyszynského či J. Vojtaššáka.

V pondelok 11. februára 2013 svet šokovala správa, že pápež Benedikt XVI. sa vzdáva svojho úradu. Kniha podrobne mapuje posledné verejné vystúpenia odstupujúceho pápeža a prináša všetky jeho príhovory prednesené do 28. februára 2013, keď sa jeho pontifikát definitívne skončil. Sú to najmä príhovory počas dvoch posledných Generálnych audiencií, homíliu na Popolcovú stredu i tri krátke príhovory pred modlitbou Anjel Pána, či zaujímavú improvizovanú prednášku prednesenú na stretnutí s rímskymi kňazmi. Naviac sú v knihe zaradené i osobné svedectvá od významných katolíckych spisovateľov, Petra Seewalda a Vittoria Messoriho, v ktorých opisujú svoje skúsenosti zo spolupráce s odstupujúcim Svätým otcom. Priebeh dojímavých rozlúčkových stretnutí ilustrujú farebné fotografie.