O autorovi
Akademický maliar Stano Dusík – charizmatický, skromný, pokorný
a dobrý človek s veľkým, láskavým srdcom – sa svojím dielom zapísal
nielen do dejín nášho slovenského umenia, ale i do európskeho a svetového
kultúrneho a duchovného dedičstva.
Kulminačný bod jeho tvorby tvorí sindologická tvár Zmŕtvychvstalého
Ježiša Krista, ktorú stvárnil mnohokrát. Všetky jeho diela: oltáre,
obrazy či ilustrácie privádzajú ľudí bližšie k Pánovi a prinášajú pokoj
a radosť. Majster Dusík sa vo svojich obrazových interpretáciách snaží
pochopiť nepochopiteľné. Svoje videnie sveta sprostredkúva prostredníctvom
obrazov, pred ktorými človek zastane v nemom úžase cítiac,
že tento umelec trávi dlhé hodiny v meditáciách, tichu a modlitbách.
Do Záhrady tohto sveta prišiel Stanislav obdarovaný veľkou láskou
k Slovu a človeku 6. júna 1946 v Boleráze, kde navštevoval základnú
školu. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave
a na Vysokej škole výtvarných umení, kde pod vedením profesora
Vincenta Hložníka vyštudoval maľbu, knižnú ilustráciu a grafické
techniky. V roku 1982 s rodinou emigroval do Talianska. Azyl mu udelil
taliansky prezident, napriek tomu sa nestal talianskym občanom.
Jeho maliarsku tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú
a monumentálnu maľbu, ktorá má prevažne sakrálny charakter.
V oblasti grafickej tvorby pracoval takmer vo všetkých technikách,
pričom prevažovali hĺbkotlačové techniky ako suchá ihla, lept, akvatinta,
mezotinta. Ilustráciami vyzdobil viac ako dvesto kníh.
Z jeho literárnej tvorby spomeňme knihu poviedok Boleráz, Boleráz
(1980). Jeho obľúbeným spôsobom vyjadrovania je esejistika. V roku
1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži udelili prvú cenu za esej
o Sindone s názvom Jediné plátno Pravého Majstra, ktorá našla ohlas aj
v medzinárodnom kontexte.
Ako jediný výtvarník-ikonograf bol nominovaný do výskumného
tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému
výskumu Turínskeho plátna.
V Taliansku ho považujú za veľkého umelca – Slováka. Pôsobil ako
profesor na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii.
Z množstva samostatných či skupinových výstav uveďme aspoň tri:
V jubilejnom roku 2000 vďaka bývalému veľvyslancovi Slovenskej
republiky pri Svätej stolici Dr. M. Servátkovi zorganizovalo mesto Rím
a Vatikán exkluzívnu výstavu jeho diel v Museo del Risorgimento.
V roku 2002 sa podieľal na kolektívnej výstave inštalovanej v historickej
sieni v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí Človek
a jeho náboženská dimenzia v Európe.
Pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých solúnskych bratov
Konštantína Filozofa a Metoda do Rastislavovej ríše zorganizovala
Matica slovenská, Magistrát mesta Bratislavy a Dedičstvo otcov, o. z.,
výstavu Hlahol zvonov v Primaciálnom paláci v Bratislave. V knihe
návštev sú aj takéto zápisy: „Ďakujeme za nádherné obrazy z nášho života.
Je to ako modlitba, ktorá upokojuje a dvíha človeka. Vďaka, veľa
Božieho požehnania.“ „Amazing! Najkrajšia výstava, akú som doteraz
videla! Thank you so much!“
Bolo mu udelených množstvo významných ocenení, ako napríklad:
Zlatá medaila „Carlo Magno“ – Firenze 1985; Prvá cena „Ex Equo
Giorgo Vasari“ – Milano 1989; Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného
umenia – Scuola Nazionale di Storia dell´Arte, Parma 1989; Prvá
cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“ – Pescara
2000; Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002; Prvá cena „Fiorino d´Oro“
– XXIII. Premio Firenze 2005; Cena Fra Angelica – Bratislava 2009.
Matica slovenská mu ešte ako študentovi v roku 1969 udelila Cenu
Matice slovenskej za ilustrovanie Shakespearovho Hamleta
a na umeleckého génia pamätala aj v jubilejnom roku sv. Cyrila a sv. Metoda
2013, keď mu udelila najvyššie matičné vyznamenania.
V mnohých knihách o umení nájdeme meno Dusík medzi takými
géniami ako Michelangelo, Leonardo, Picasso, Dali...
Do Záhrad večnosti odišiel vo Florencii na sviatok sv. Mikuláša
6. decembra 2019.
J. E. Mons. František Rábek v homílii na zádušnej sv. omši v Katedrále
sv. Šebastiána o ňom uviedol:
„Majster Dusík sa inšpiroval Turínskym plátnom, touto podobou, touto
– možno povedať – maľbou namaľovanou Kristovým mŕtvym a súčasne
jeho zmŕtvychvstalým telom. Mnohé jeho diela sú snahou o stvárnenie
Turínskeho plátna, o stvárnenie Kristovej tváre práve z tohto
plátna. A potom aj sám sa stal členom medzinárodnej expertnej skupiny
vedcov, ktorí sa venovali skúmaniu Turínskeho plátna. Ak chceme
porozumieť obrazu, obyčajne je nevyhnutné snažiť sa porozumieť umelcovi
a poznať jeho život. A nebolo to inak ani v prístupe Majstra Dusíka
k Turínskemu plátnu. Nezostal len pri nejakom povrchnom pozorovaní
tohto javu, ale iste poznával toho, ktorého podoba a tvár sú tam spečatené.
A nielen poznával, ale aj v neho veril. Okrem Turínskeho plátna
namaľoval mnoho ďalších obrazov, ktoré majú kresťanskú tematiku, venujú
sa priamo Kristovým udalostiam z evanjelia alebo nejakým výjavom
z dejín kresťanstva. Zvlášť venoval pozornosť vo svojich krásnych
a nádherných dielach téme svätého Cyrila a Metoda a nezabudnuteľne
a neprekonateľne ich znázornil. A tak nielen on sa inšpiroval Turínskym
plátnom, ale aj jeho plátna a jeho diela sa stali inšpiráciou a nositeľom
posolstva pre všetkých nás. A to je dôvod, aby sme vzdávali Pánu
Bohu vďaku za tohto muža, ktorého obdaril takým nevšedným talentom,
ale aj hlbokou vierou, vzťahom ku Kristovi, ku Kristovej podobe na
Turínskom plátne, aby sme ďakovali za tie nádherné posolstvá vyjadrené
na jeho obrazoch. Naša vďaka v tejto situácii, keď si spomíname s úctou
na neho už ako nebohého, sa prejavuje aj modlitbou za neho, pretože
inak mu vlastne ani poďakovať nevieme. Modlime sa za jeho dušu:
-aby ho Pán Boh odmenil a požehnal,
-aby toho, ktorého obdivoval na Turínskom plátne, mohol vidieť, povedal
by som, aby mohol vidieť líce toho Turínskeho plátna, nielen rub,
kde je zmučené Kristovo telo, ale aby mohol vidieť líce tohto Plátna a to
je Kristovo vzkriesené telo,
-aby ho mohol vidieť takto vo večnosti,
-aby Kristus prijal tohto muža, ktorý dlhé desaťročia žil mimo svojho
domova, mimo svojej domoviny, do nebeského domova, do domu
Nebeského Otca.
A tak, ako je Turínske plátno trvalým posolstvom o Kristovej obetavej
láske, aby sa aj plátna Majstra Dusíka a všetky jeho ostatné diela
stávali trvalým posolstvom pre mnohých, ktoré by ich privádzali nielen
k obdivu k tomuto tvorcovi, ale aj nabádali smerovať k tomu, ktorý
je pôvodcom všetkej krásy a dobra, k Bohu samému.“
Daniela Suchá, rod. Dusíková
zavrieť
