O Bohu zo zaoceánskeho pohľadu

ANTON HYKISCH

Literárny týždenník, č. 41 – 42, 25. 11. 2014.

Michael Novak (nar. 1933) je hviezdou prvej veľkosti. Nielen pre nás, veď uvedomele sa hlási k svojmu slovenskému pôvodu a navštívil Slovensko. Slovensku a Slovákom venoval svoju knihu Filozofia slobody. Program pre ľud na ceste k slobode (1996).

Novak má za sebou udivujúcu kariéru. V čase 2. vatikánskeho koncilu bol seminarista, študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme, potom na Harvarde v USA, pôsobil ako profesor teológie a histórie na viacerých amerických univerzitách. V 70. rokoch ako poradca prezidentov Forda a Cartera spoznal atmosféru Bieleho domu a vrcholovej politiky. Potom dvadsať rokov pôsobil ako diplomat Spojených štátov v rozličných medzinárodných organizáciách. V roku 1994 bol poctený prestížnou medzinárodnou Templetonovou cenou.

Jeho osobné peripetie poznamenali aj jeho názory. Ako mladý muž sa chcel stať katolíckym kňazom, neskôr seminár opustil, venoval sa akademickej kariére a ostal presvedčeným katolíkom. Sám naznačuje, že z mladíckeho ľavičiara a liberála sa postupne stáva konzervatívcom. Otriasla ním smrť mladšieho brata Richarda, kňaza, ktorého v roku 1964 zavraždili ako misionára v Pakistane. Našlo sa iba jeho oblečenie, okuliare a bicykel, mŕtvola zmizla v chaose mesta Dháka, kde sa zločin stal. Odohralo sa to rok po zavraždení Johna F. Kennedyho, prvého katolíckeho prezidenta USA. Tieto tragédie mocne otriasli aj vierou samého Michaela Novaka a rozkolísali tradičný obraz z nedeľných kázní, že Boh je milosrdný, láskavý a spravodlivý.

Azda ešte z tých čias pochádza Leitmotiv, ktorý sa tiahne Novakovými knihami až podnes. Veriaci aj neveriaci ľudia sa ocitajú v temnote noci, ak uvažujú o Bohu a o existenciálnych otázkach človeka. Mám pred sebou anglické vydanie jednej z prvotín Michaela Novaka Belief and Unbelief (Viera a neviera), paperback z roku 1965, ktorý som si kúpil kdesi pri prvej ceste na Západ. Už v úvodných kapitolách autor dochádza k záveru, že v otázke poznávania Boha vedeckým prístupom sa človek ocitá „in a great night“, vo veľkej temnej noci, kde zmyslové poznanie je nanič. Už pred polstoročím sa mladý filozof púšťa do polemickej a nikdy neskončenej eseje o zdrojoch viery a ateizmu. Už vtedy skúma Sartra, Camusa a za pomoci kresťanských mysliteľov ako Gabriel Marcel, Martin Buber, Jacques Maritain sa usiluje dopátrať koreňov tzv. intelektuálneho či humánneho ateizmu, ktorý vyrástol v západnej Európe a prenikol aj na americký kontinent. Už vo vtedajších esejistických prvotinách sa črtajú kontúry veľkej otázky vzťahov medzi veriacimi a neveriacimi. Už vtedy dospel k názoru, že na intímne poznanie Boha zmysly a empíria nestačia, ale je potrebná hlboké vnútorné cítenie, rozvinuté sebapoznanie (,self-knowledge).

V najnovšej knihe z roku 2007 Michael Novák znova zdôrazňuje svoje základné premisy a dokladá ich dialógom s najnovšími hlásateľmi „humánneho ateizmu“ z amerického prostredia. Korene náboženskej viery a ateizmu sú tie isté. Vyrastajú z existenciálnej situácie dnešného ľudstva. Hrôzy druhej svetovej vojny, holokaust, následné komunistické režimy vytvárajú v ľuďoch pocity strachu, ničoty, nihilizmu. Narastá vedomie márnosti, absurdity. Poklesla dôvera v plánovitosť či účelnosť vývoja ľudstva. Je čoraz ťažšie veriť v klasického Boha cirkevných komunít, v Boha, ktorý je spravodlivý, milosrdný, láskavý, rozhoduje o každej minúte nášho života. Ak takýto Boh existuje, ako je možné, že dopúšťa masové vraždy, prírodné katastrofy, deti postihnuté Downovým syndrómom či rakovinou? Kde je teleológia, účelnosť, ktorá sa prejavuje vo veľkoleposti vesmíru a rozmanitosti prírody?

Michael Novak polemizuje s názormi súčasných amerických ateistov (Dawkins, Dennett, Harris, jednu kapitolu má Christopher Hitchens). Osobitné miesto dostala vedecká kolegyňa a priateľka Heather MacDonaldová (List priateľke ateistke). Pre slovenského čitateľa sú tieto mená irelevantné, mnohé argumenty sa opakujú. Novák píše pre amerického čitateľa, ktorý ‒ napriek oficiálnym štatistikám o neklesajúcej viere v Boha v USA ‒ čoraz hlbšie prepadáva do pocitov nihilizmu, morálneho relativizmu. V praxi žije ako agnostik s občasnou dôverou v technológie a vedu. Podlieha mohutnému masírovaniu čoraz agresívnejších akademických kruhov z radov „humánnych ateistov“ či „sekulárnych humanistov“. V argumentácii v prospech katolíckej viery Novak veľa cituje zo spisov „otcov zakladateľov“ Spojených štátov amerických. Pre nás je zaujímavým čítaním, aké pozitívne stanoviská k náboženstvu vyznávali Jefferson, Washington, Lincoln a ďalší velikáni amerických dejín.

Podľa Novaka „temná noc“ ateistov a veriacich, noc neistoty a pocitov absurdnosti, spája oba zdanlivo nezmieriteľné tábory. Hlavnou tézou knihy je, že ateisti a veriaci v Boha môžu a mali by začať slušný a argumentmi podložený dialóg o spoločných problémoch človeka a ľudstva. Čo sme? Aké sú naše nádeje? Ako máme žiť? Novák je optimista. Podľa mňa v istom zmysle preceňuje schopnosť tolerancie oboch myšlienkových táborov. Národy, ktoré prežili polovičku 20. storočia v podmienkach bojovného ateizmu, majú odlišnú skúsenosť. „Sekulárni humanisti“ našej domácej proveniencie nepochádzajú z hravých mediálnych šoumenov amerických univerzít. Vynorili sa z totalitno-komunistickej liahne, ktorú naša nežná demokracia pripustila do kresiel moci. Takýchto ateistov môžu naši veriaci „uznať za bratov a sestry“ len so zmiešanými pocitmi.

Láskavý akademizmus Michael Novak prejavuje aj vo vzťahu k Jürgenovi Habermasovi ako filozofovi európskeho sekulárneho humanizmu. Habermas je pre autora dôkazom, že statočne hľadajúci ateisti a veriaci môžu dospieť k dialógu.

Mimoriadne podnetné sú úvahy o prínose starovekej gréckej filozofie (Platón, Aristoteles) k obrazu Boha ako Stvoriteľa a zákonodarcu celého vesmíru. Autor pritom upozorňuje na antropomorfné ponímanie Boha v hebrejskej tradícii Starého zákona. Nie celkom zdôvodnená sa mi zdá bezvýhradná identifikácia židovskej a kresťanskej viery. Autor v celej knihe programovo používa výraz „židovská a kresťanská viera“ bez toho, aby upozornil aj na podstatné rozdiely oboch vyznaní. Pri skúmaní prínosu monoteizmu Novak akoby zabudol na islam. V celej knihe je len niekoľko krátkych poznámok o islame.

V závere knihy sa autor oblúkom vracia k svojej obľúbenej myšlienke, že opravdivou hodnotou kresťana je sloboda. V prílohe Westminsterské reflexie (prednáška z roku 1994) uvádza štyri dôležité poučenia z tragických udalostí 20. storočia. Prvé: vernosťou k pravde si možno vydobyť vnútornú slobodu (uvádza príklad disidentov proti totalitnému režimu). Druhé: klasické demokracie sú životaschopnejšie než diktatúry. Tretie: Socializmus ako ekonomický princíp je nepoužiteľný, socializmus nie je morálne nadradený kapitalizmu. Štvrté: vulgárny relativizmus hodnôt znehodnocuje a ohrozuje slobodnú spoločnosť. S prvým a štvrtým bodom väčšina čitateľov akiste plne súhlasí. Druhé „poučenie“ môže byť pre mnohých kresťanov diskutabilné. Vo vzťahu k štátnym formám a socioekonomickým formáciám bola katolícka cirkev vždy opatrná a nadčasová. Nikdy autoritatívne nevyhlásila nejakú formu vlády za normatívne záväznú pre veriacich. Tretie „poučenie“ o neprijateľnosti socializmu má oporu v stanoviskách pápežských encyklík 20. storočia. Bezvýhradná chvála kapitalizmu „bez prívlastkov“, ktorý je ideálom Michaela Novaka v jeho socio-ekonomických spisoch, je pre mnohých kresťanov veľmi diskutabilná a nie vždy akceptovateľná. Ale to sme už mimo témy našej recenzovanej knihy.

Záverom možno povedať, že slovenský preklad novej knihy Michaela Novaka je nepochybne prínosom. Prináša pohľad z inej ako našej stredoeurópskej perspektívy na základné otázky viery a neviery. Aj s rizikami, aké tento pohľad „z temnej noci“ ateistov aj veriacich prináša.

Anketa KNIHY ROKA. Týždeň, č. 50/2014:

zavrieť