Prof. Ing. Ján Letz, PhD. (1936), emeritný profesor filozofie Trnavskej univerzity v Trnave, završuje týmto dielom svoje úsilie o syntézu v oblasti systematickej filozofie. Tomuto dielu  predchádzalo jeho pätoro monografií, a to: Filozofia v celostnom porozumení (1991, 2011), Teória poznania (1992, 1996), Metafyzika a ontológia (1993), Filozofická antropológia (1994) a Kristológia z filozofického pohľadu (2013). Obsah tohto diela je bližšie rozvedený a zdôvodnený  vo vyše 140 štúdiách, z ktorých výber bol znovu publikovaný v troch zväzkoch pod názvom Filozofické štúdie I – III (2015). Okrem toho prof. Letz skúmal desiatky mysliteľov a myšlienkových prúdov 19. a 20. storočia prevažne kresťanskej profilácie. S týmto výskumom začal už v roku 1974 a čiastkové výsledky z neho priebežne zverejňoval  vo viacerých samizdatových dielach. Výsledky bádania na tomto úseku zahrnul neskôr do týchto publikovaných monografií: Život v hľadaní pravdy (1996), Mystičky Západu (2004), Personalistické metafyziky (2006), Tomistické metafyziky (2007), Netomistické metafyziky (2008), Slovenská kresťanská filozofia 20. a 21. storočia a jej perspektívy (2010), ako aj do mnohých publikovaných štúdií. Toto bádanie spoluurčovalo aj jeho osobný mysliteľský vývin, a to od tradičného novotomizmu cez transcendentálny a existenciálny novotomizmus, teilhardizmus a odtiaľto cez personalizmus, dialogickú a existenciálnu filozofiu až k jeho vlastnej filozofickej syntéze, ktorú nazval kreačno-evolučná a kreačno-kenotická filozofia. V predkladanom diele túto syntézu ďalej zuniverzálňuje  a vytvára pre tento účel – zatiaľ len v základnom obryse –  osobitý koncept univerzálnej a univerzalistickej filozofie, ktorý nazval  teologická filozofia v celostnom porozumení. V ňom sa pokúša nanovo koncipovať ideu Boha, umožňujúcu presahovanie a zároveň obopínanie a v neposlednom rade i zjednocovanie všetkých podôb kultúr, náboženstiev i vedy.

Text zo záložky knihy:

Počiatkom, centrálnou osou a dovŕšením môjho filozofovania i môjho konceptu filozofie je Boh, a to počínajúc implicitným predznamenávaním v gnozeológii a ontológii a končiac explicitným vyjadrením priamo vo filozofii Boha.           

V tomto diele som chcel prezentovať poznanie Boha i poznanie o Bohu z hľadiska súčasného stavu myslenia a skúsenosti, teda z hľadiska aktuálneho stavu reflexie uskutočňovanej vo všetkých oblastiach duchovnej aktivity ľudstva, osobitne v tom, ako sa táto aktivita rozvinula vo vedách, reálnych i formálnych, a to od prírodných vied cez historické, sociálne, behaviorálne a humanitné vedy až po filozofiu a teológiu, ako aj od matematických a logických vied až po systémové vedy. Podobne ako v predchádzajúcich monografiách boli základnými paradigmami celostnosť a vývojovosť, tak je to aj v predkladanom diele, no pristupuje k nim (podobne ako v kristológii) tretia paradigma – schopnosť slobodného vzdatia sa a sebavzdatia sa pre druhé či druhého – kenotickosť. Ako vyplynie aj z tohto diela, tieto paradigmy sa najvýraznejšie zrkadlia v Bohu, v ktorom prvá paradigma sa vyjavuje ako univerzálnosť, druhá ako akt utvárajúci v sebaprekonávaní vždy nové a tretia ako darujúca, osobitne ako sebadarujúca sa láska. S týmito paradigmami obsahovo korešpondujú tri osoby božskej Trojice i božská Trojica ako celok.

zavrieť