Resumé

Arcibiskup Dominik Hrušovský (1926 – 2016), člen Slovenského ústavu, patrí medzi špičkové osobnosti moderného slovenského katolicizmu. Na jeho jedinečnom živote sa odrážajú osudy slovenského národa i celého Slovenska v druhej polovici 20. storočia a na prahu tretieho milénia. 

V tejto knihe spomienok môžeme sledovať jeho životný príbeh, ktorý sa začal odvíjať na južnom Slovensku v nebohatej roľníckej rodine. Jeho rodičia chodili na poľnohospodárske práce z chudobného Česko-Slovenska do bohatšieho Rakúska. V októbri 1938 Slovensko získalo autonómiu a v marci 1939 samostatnosť. Ale medzitým –  v novembri 1938 – bolo rozhodnutím veľmocí vo Viedni prinútené odstúpiť Maďarsku značnú časť svojho územia vrátane jeho rodiska. A tak obdobie 1938 – 1945 prežíva dospievajúci študent pod cudzou nadvládou, ktorá brachiálnou mocou potláča slovenskú identitu. Po skončení druhej svetovej vojny, už v atmosfére rodiacej sa ľudovej demokracie, začína študovať na Teologickej fakulte v Bratislave. Brilantného bohoslovca jeho biskup vysiela na ďalšie štúdiá do Ríma. Po ich zavŕšení a kňazskej vysviacke sa však už do vlasti vrátiť nemôže: pre novoetablovaný komunistický režim je katolícky kňaz persona non grata.  Najprv pôsobí v pastorácii v Taliansku a stáva sa profesorom filozofie v regionálnom seminári vo Viterbe. Neskôr odchádza na Slovenskú katolícku misiu do Paríža až napokon zakotví v Ríme.

V Ríme pôsobí v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda, ktorý v roku 1963 vo Večnom meste vybudovali slovenskí emigranti a exulanti s cieľom pomáhať Slovákom na zotročenom Slovensku udržiavať kresťanskú vieru, pomáhať Katolíckej cirkvi a udržiavať v Slovákoch túžbu po slobode, demokracii a štátnej nezávislosti Slovenska.

Z redaktora časopisu Hlasy z Ríma a spolupracovníka Vatikánskeho rozhlasu sa postupne stal druhým rektorom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, zodpovedným za pastoračnú starostlivosť o Slovákov v zahraničí, a napokon v roku 1982 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za biskupa pre slovenských katolíkov žijúcich mimo územia Slovenska. Po páde komunistických totalitných režimov v strednej a východnej Európe sa stal pomocným biskupom Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a kariéru zavŕšil v rokoch 1996 až 2001 ako pápežský nuncius v Minsku, hlavnom meste Bieloruskej republiky.

Memoáre majú 91 kapitol. Ich dokumentárnu hodnotu dopĺňajú rozlúčkové príhovory na arcibiskupovom pohrebe v jeho rodisku, biografické poznámky vybraných osobností spomínaných v texte, menný register, cudzojazyčné súhrny (v taliančine, francúzštine, nemčine, ruštine a angličtine) a obsiahla fotodokumentačná príloha.

zavrieť