Ladislav LAJČIAK (28. 7. 1945, Ružomberok-Černová)

Ako pracovník Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice v Martine dlhoročne tvorivo a organizačne pôsobil v oblasti kultúry. V rokoch 1969 – 1973 spoluvydával samizdatový časopis Emanuel. Od roku 1975 publikoval básne v časopisoch (Matičné čítanie, Revue svetovej literatúry, Romboid, Slovenské pohľady a i.). V tom čase zostavil 14 zborníkov literárnych prác detí v rámci súťaže Literárny Kežmarok (1976-89), bol zodpovedným redaktorom Bulletinu Wolkrovej Polianky (1977 – 1978) a Programového bulletinu Slovesnej jari (1977-89). Z tvorby detí zostavil knihu Maľované básne (1982). Editorsky sa zaoberal tvorbou zahraničných Slovákov (Jozef A. Mikuš, Emanuel Böhm).

Samostatne knižne debutoval zbierkou Tiesňové volanie (1987) o morálnom stave súvekej spoločnosti. V roku 1997 mu vyšiel súbor reflexívnych básní Vrypy. V zbierke Milujem ťa láskou večnou, vydanej v roku 2009, upútal poeticky vizuálnymi novotvarmi, pričom táto zbierka v osobitnom grafickom spracovaní sa už v roku 1993 sa stala darom vlády Slovenskej republiky pápežovi Jánovi Pavlovi II. pri jeho návšteve Slovenska. Doteraz poslednou básnickou zbierkou je Zatajený Ignác (príhody a skúsenosti) – Kvarteto (2012).

Vo svojej tvorbe sa venoval tiež histórii rodnej obce a vydal: historické eseje s fotografiami Františka Šlachtu Ružomberské siluety (1992), knihu Rodiskom múk a nádeje k 100. výročiu černovskej tragédie (2007), zbierku Povestný Černovský kostolíček (2013). Do Pamätnice 90. výročia tragédie v Černovej prispel scénickou kompozíciou Dve posviacky černovského chrámu (1998).

Je zostavovateľom a spoluprekladateľom antológie novozélandskej poézie More a hviezdy (1982). Preložil aj Útek sestry Cecílie od Williama Brinkleyho (s Blažejom Belákom, 2011) a knihu Si to ty od Louisa Évelyho (2019).

zavrieť