Peter Tollarovič

Pavol Gašparovič Hlbina a slovenská katolícka moderna

Monografia je významným príspevkom k hlbšiemu poznaniu literárneho diela Pavla Gašparoviča Hlbinu − priekopníka a ústrednej osobnosti slovenskej katolíckej moderny. Centrom pozornosti autora sa stala básnikova tvorba z 30. rokov minulého storočia, ktorá predstavuje základ modernej spirituálnej poézie. Výsledkom rozboru básnických zbierok, časopisecky publikovaných básní, archívnych materiálov, rozhovorov s autorom, autorových článkov a literárnej pozostalosti (spolu s vhodne uplatneným prepojením literárno-historického a interpretačného prístupu) je komplexný pohľad nie len na osobnosť básnika a jeho tvorbu, ale aj na atmosféru v slovenskom literárnom prostredí v čase prvej republiky.

Pavol Gašparovič Hlbina (1909, Veľké Kršteňany – 1977, Bobot), kňaz, básnik, prekladateľ, literárny teoretik, ústredná osobnosť slovenskej katolíckej moderny. Po štúdiách teológie v Prahe prijal v roku 1934 kňazskú vysviacku. Pôsobil ako kaplán na viacerých pôsobiskách, od roku 1945 až do smrti bol farárom v Bobote. V 30. rokoch vydal zbierky: Začarovaný kruh (1932), Cesta do raja (1933), Harmonika (1935), Dúha (1937), Belasé výšky (1939). Jeho povojnová schematická tvorba je výsledkom osobného sklamania a zatrpknutosti bez literárnoestetickej hodnoty: Mŕtve more (1946), Mračná (1947), Podobenstvá (1947), Ozveny slnka (1950), Mierové ráno (1952), Ruže radosti (1955). V roku 1943 vyšiel jeho preklad knihy Henriho Bremonda Modlitba a poézia.

14 x 21 cm, 184 strán, mäkká väzba, menný register, ilustrácie
ISBN 978-80-8218-049-0