Peter Šajda
Cieľom knihy je filozoficky preskúmať dynamiku vzniku a priebehu konfliktu a poukázať na to, ako môže konflikt deeskalovať na základe uvedomelého uchopenia vlastnej existencie. Kľúčovú rolu v tomto procese zohráva princíp ľudskosti. Základom reflexie sú podnety mysliteľov, ktorí pôsobili v intelektuálnych paradigmách filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie, ako sú S. Kierkegaard, M. Buber, M. Heidegger, C. Schmitt a E. Jünger. Spoločným menovateľom ich myslenia je interpretácia existencie ako danosti a úlohy. Kniha sa zameriava na druhý moment, keď sa existencia uskutočňuje ako sebaformácia jedinca a kolektívu. Jej súčasťou je uvedomelý vzťah k nepriateľovi, pričom cieľom je prekonať konkrétne nepriateľstvo. Princíp ľudskosti vnáša do politickej sféry dôraz na antropologickú rovnocennosť účastníkov konfliktu. Vytvára základ na uplatnenie systematického obmedzenia nepriateľstva, ktoré prostredníctvom jasných rozlíšení a pravidiel predchádza degradácii protivníka a absolutizácii nepriateľstva. Existenciálna sebaformácia umožňuje jedincovi aplikovať tento princíp ako liek proti masovej propagande, ktorá diskriminuje nepriateľa. Možnosť uvedomelo si zvoliť svoju existenciu nezaniká ani v momentoch intenzívnej nivelizácie. Súčasťou takejto voľby je zakorenenie v základných existenciálnych vzťahoch a jej kľúčovým vyjadrením je ľudskosť.
14 x 22 cm, 200 strán, tvrdá väzba, menný register, literatúra
ISBN 978-80-8218-034-6
CENA : 12.60 EUR
Z recenzných posudkov
Monografia je pútavo osnovaná okolo vzájomného dialógu medzi zvolenými autormi filozofie existencie a konzervatívnej revolúcie. Okrem tejto línie môžeme v knihe sledovať aj druhú, rovnako zaujímavú a podnetnú líniu dialógu: odohráva sa medzi autorom knihy a jednotlivými predstaviteľmi obidvoch ideových prúdov, keď kriticky zhodnocuje ich koncepcie existencie, konfliktu a ľudskosti. Autorove postrehy považujem za mimoriadne cenné – sú premyslené a nútia čitateľa k ďalšiemu uvažovaniu o témach knihy.
Mgr. Michal Bizoň, PhD., Katedra etickej a občianskej výchovy, PdF UK, Bratislava
Existence patří, jak autor uvádí, k stěžejním problémům filosofie a zvláště filosofie 20. století, která na ni pohlíží prizmatem „autentičnosti“, „naplněnosti“, „selhání či zoufalství“. Nejinak je tomu v případě filosofů či myslitelů stojících v centru zájmu knihy – Kierkegaarda, Heideggera, Schmitta, Jüngera či Bubera. Těmto postavám se pak autor ve vztahu k „autentické“ existenci věnuje v prostoru deseti kapitol, jež postupně rozplétají nepřehledné uličky osudů a změn důrazů zmíněných komentátorů proměn moderní doby.
Mgr. Petr Slováček, PhD., Ústav pedagogických a psychologických věd, FVP SU, Opava
OBSAH
1. Premeny pojmu existencia. Od Kierkegaarda k Schmittovi
2. Podoby existencie. Heideggerova interpretácia Kierkegaarda
3. Má zmysel milovať nepriateľa? Konfrontácia Kierkegaarda so Schmittom
4. Proti strate jedinca a „oddelenej“ politike. O Buberovej kritike Schmitta
5. Obmedzenie nepriateľstva ako výchova k ľudskosti: Schmitt a Jünger
6. Nepriateľ medzi inštinktom a ideou. Jüngerove úvahy o jedincovi a mase
7. Buberovo „jüngerovské“ obdobie. Dvojitá vlna nemeckého a židovského nacionalizmu
8. Zápasy jedinca v nihilistickej dobe. Kierkegaardova a Jüngerova kritika modernity
9. O epistemologickej výhode porazených: Schmitt a Koselleck
10. Od davu k blížnemu. Spoločenská angažovanosť jedinca podľa Kierkegaarda