Stano Dusík

Je to On, je to Pán. Tvár Boha - tvár človeka

Dusik obalka 240

Akademický maliar Stano Dusík (6. jún 1946, Boleráz – 6. december 2019, Florencia) sa svojím dielom zapísal do dejín slovenského, ale aj európskeho a svetového umenia. Osobitnou tvorivou inšpiráciou sa mu stalo Turínske plátno (Sindone). Na ňom zobrazený odtlačok tváre Ježiša Krista výtvarne stvárnil v mnohých variáciách. Svoju reflexiu tejto jedinečnej pamiatky premietol aj do série meditatívnych esejí, ktoré v roku 1987 ocenili v talianskej literárnej súťaži. Prostredníctvom tejto knihy sa po prvýkrát dostávajú k slovenskému čitateľovi spoločne s výberom reprodukcií jeho sindologických obrazov. Spojenie výtvarnej a literárnej autorskej výpovede Stana Dusíka tak ponúka nevšedný umelecký a duchovný zážitok.

16,5 x 23 cm, 88 strán, mäkká väzba, ISBN 978-80-8218-037-7

 

O autorovi

Akademický maliar Stano Dusík – charizmatický, skromný, pokorný

a dobrý človek s veľkým, láskavým srdcom – sa svojím dielom zapísal

nielen do dejín nášho slovenského umenia, ale i do európskeho a svetového

kultúrneho a duchovného dedičstva.

Kulminačný bod jeho tvorby tvorí sindologická tvár Zmŕtvychvstalého

Ježiša Krista, ktorú stvárnil mnohokrát. Všetky jeho diela: oltáre,

obrazy či ilustrácie privádzajú ľudí bližšie k Pánovi a prinášajú pokoj

a radosť. Majster Dusík sa vo svojich obrazových interpretáciách snaží

pochopiť nepochopiteľné. Svoje videnie sveta sprostredkúva prostredníctvom

obrazov, pred ktorými človek zastane v nemom úžase cítiac,

že tento umelec trávi dlhé hodiny v meditáciách, tichu a modlitbách.

Do Záhrady tohto sveta prišiel Stanislav obdarovaný veľkou láskou

k Slovu a človeku 6. júna 1946 v Boleráze, kde navštevoval základnú

školu. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave

a na Vysokej škole výtvarných umení, kde pod vedením profesora

Vincenta Hložníka vyštudoval maľbu, knižnú ilustráciu a grafické

techniky. V roku 1982 s rodinou emigroval do Talianska. Azyl mu udelil

taliansky prezident, napriek tomu sa nestal talianskym občanom.

Jeho maliarsku tvorbu môžeme rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú

a monumentálnu maľbu, ktorá má prevažne sakrálny charakter.

V oblasti grafickej tvorby pracoval takmer vo všetkých technikách,

pričom prevažovali hĺbkotlačové techniky ako suchá ihla, lept, akvatinta,

mezotinta. Ilustráciami vyzdobil viac ako dvesto kníh.

Z jeho literárnej tvorby spomeňme knihu poviedok Boleráz, Boleráz

(1980). Jeho obľúbeným spôsobom vyjadrovania je esejistika. V roku

1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži udelili prvú cenu za esej

o Sindone s názvom Jediné plátno Pravého Majstra, ktorá našla ohlas aj

v medzinárodnom kontexte.

Ako jediný výtvarník-ikonograf bol nominovaný do výskumného

tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému

výskumu Turínskeho plátna.

V Taliansku ho považujú za veľkého umelca – Slováka. Pôsobil ako

profesor na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii.

Z množstva samostatných či skupinových výstav uveďme aspoň tri:

V jubilejnom roku 2000 vďaka bývalému veľvyslancovi Slovenskej

republiky pri Svätej stolici Dr. M. Servátkovi zorganizovalo mesto Rím

a Vatikán exkluzívnu výstavu jeho diel v Museo del Risorgimento.

V roku 2002 sa podieľal na kolektívnej výstave inštalovanej v historickej

sieni v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí Človek

a jeho náboženská dimenzia v Európe.

Pri príležitosti 1150. výročia príchodu svätých solúnskych bratov

Konštantína Filozofa a Metoda do Rastislavovej ríše zorganizovala

Matica slovenská, Magistrát mesta Bratislavy a Dedičstvo otcov, o. z.,

výstavu Hlahol zvonov v Primaciálnom paláci v Bratislave. V knihe

návštev sú aj takéto zápisy: „Ďakujeme za nádherné obrazy z nášho života.

Je to ako modlitba, ktorá upokojuje a dvíha človeka. Vďaka, veľa

Božieho požehnania.“ „Amazing! Najkrajšia výstava, akú som doteraz

videla! Thank you so much!“

Bolo mu udelených množstvo významných ocenení, ako napríklad:

Zlatá medaila „Carlo Magno“ – Firenze 1985; Prvá cena „Ex Equo

Giorgo Vasari“ – Milano 1989; Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného

umenia – Scuola Nazionale di Storia dell´Arte, Parma 1989; Prvá

cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“ – Pescara

2000; Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002; Prvá cena „Fiorino d´Oro“

– XXIII. Premio Firenze 2005; Cena Fra Angelica – Bratislava 2009.

Matica slovenská mu ešte ako študentovi v roku 1969 udelila Cenu

Matice slovenskej za ilustrovanie Shakespearovho Hamleta

a na umeleckého génia pamätala aj v jubilejnom roku sv. Cyrila a sv. Metoda

2013, keď mu udelila najvyššie matičné vyznamenania.

V mnohých knihách o umení nájdeme meno Dusík medzi takými

géniami ako Michelangelo, Leonardo, Picasso, Dali...

Do Záhrad večnosti odišiel vo Florencii na sviatok sv. Mikuláša

6. decembra 2019.

J. E. Mons. František Rábek v homílii na zádušnej sv. omši v Katedrále

sv. Šebastiána o ňom uviedol:

„Majster Dusík sa inšpiroval Turínskym plátnom, touto podobou, touto

– možno povedať – maľbou namaľovanou Kristovým mŕtvym a súčasne

jeho zmŕtvychvstalým telom. Mnohé jeho diela sú snahou o stvárnenie

Turínskeho plátna, o stvárnenie Kristovej tváre práve z tohto

plátna. A potom aj sám sa stal členom medzinárodnej expertnej skupiny

vedcov, ktorí sa venovali skúmaniu Turínskeho plátna. Ak chceme

porozumieť obrazu, obyčajne je nevyhnutné snažiť sa porozumieť umelcovi

a poznať jeho život. A nebolo to inak ani v prístupe Majstra Dusíka

k Turínskemu plátnu. Nezostal len pri nejakom povrchnom pozorovaní

tohto javu, ale iste poznával toho, ktorého podoba a tvár sú tam spečatené.

A nielen poznával, ale aj v neho veril. Okrem Turínskeho plátna

namaľoval mnoho ďalších obrazov, ktoré majú kresťanskú tematiku, venujú

sa priamo Kristovým udalostiam z evanjelia alebo nejakým výjavom

z dejín kresťanstva. Zvlášť venoval pozornosť vo svojich krásnych

a nádherných dielach téme svätého Cyrila a Metoda a nezabudnuteľne

a neprekonateľne ich znázornil. A tak nielen on sa inšpiroval Turínskym

plátnom, ale aj jeho plátna a jeho diela sa stali inšpiráciou a nositeľom

posolstva pre všetkých nás. A to je dôvod, aby sme vzdávali Pánu

Bohu vďaku za tohto muža, ktorého obdaril takým nevšedným talentom,

ale aj hlbokou vierou, vzťahom ku Kristovi, ku Kristovej podobe na

Turínskom plátne, aby sme ďakovali za tie nádherné posolstvá vyjadrené

na jeho obrazoch. Naša vďaka v tejto situácii, keď si spomíname s úctou

na neho už ako nebohého, sa prejavuje aj modlitbou za neho, pretože

inak mu vlastne ani poďakovať nevieme. Modlime sa za jeho dušu:

-aby ho Pán Boh odmenil a požehnal,

-aby toho, ktorého obdivoval na Turínskom plátne, mohol vidieť, povedal

by som, aby mohol vidieť líce toho Turínskeho plátna, nielen rub,

kde je zmučené Kristovo telo, ale aby mohol vidieť líce tohto Plátna a to

je Kristovo vzkriesené telo,

-aby ho mohol vidieť takto vo večnosti,

-aby Kristus prijal tohto muža, ktorý dlhé desaťročia žil mimo svojho

domova, mimo svojej domoviny, do nebeského domova, do domu

Nebeského Otca.

A tak, ako je Turínske plátno trvalým posolstvom o Kristovej obetavej

láske, aby sa aj plátna Majstra Dusíka a všetky jeho ostatné diela

stávali trvalým posolstvom pre mnohých, ktoré by ich privádzali nielen

k obdivu k tomuto tvorcovi, ale aj nabádali smerovať k tomu, ktorý

je pôvodcom všetkej krásy a dobra, k Bohu samému.“

Daniela Suchá, rod. Dusíková

zavrieť

„A tak, ako je Turínske plátno trvalým posolstvom o Kristovej obetavej láske, aby sa aj plátna Majstra Dusíka a všetky jeho ostatné diela stávali trvalým posolstvom pre mnohých a privádzali ich nielen k obdivu k tomuto tvorcovi, ale aj nabádali smerovať k tomu, ktorý je pôvodcom všetkej krásy a dobra, k Bohu samému.“

Biskup František Rábek

zavrieť

 
 
  •  

      Nedávno vyšlo


      Príbehy inšpirované stretnutiami s migrantmi v Rakúsku.

     

      Nájdete v časti Naše tituly

     

Zavrieť