Anton Čulen

Kde iní končia, my začíname

Kde ini koncia obal002

Príbehy z vojenského prostredia majú vždy osobitné čaro, zvlášť, ak sa rozprávačovi podarí zachytiť zvyčajne v ňom prítomný tragikomický rozmer. Aj zážitky vojaka Antona Čulena z jeho pôsobenia v Československej ľudovej armáde ‒ ktoré tvoria podstatnú časť tejto knižky ‒ sa čítajú prinajmenšom tak dobre ako Čierni baróni, či Haškov Švejk. Zásadný rozdiel je však v tom, že tu nejde o žiadnu literárnu štylizáciu, keďže zaznamenané skúsenosti plne zodpovedajú realite, tak ako sa stala. V knihe však ide aj o čosi viac: podať svedectvo o viere v Ježiša Krista v zlo­žitých podmienkach komunistického režimu, jeho ateistického školstva i pracovného prostredia. A že to nebolo ľahké, sa presvedčí každý, kto sa do tejto knihy začíta.

 

13 x 20 cm, 168 strán, brož., 2015, ISBN 978-80-89567-52-2
Vyšlo v spolupráci s Politickými väzňami ‒ Zväzom protikomunistického odboja

 

Anton Čulen (nar. 1965 v Skalici) po základnej škole absolvoval v rodisku aj Stredné odborné učilište strojárske, kde počas tretieho ročníka z dôvodu zosmiešnenia ateistických prednášateľov a odmietnutia odstránenia kresťanského krížika z odevu bol podmienečne vylúčený zo štúdia. V roku 1983 sa zamestnal v Nafte Gbely a ako jediný pracovník tohto veľkého podniku odmietol podpísať dokument odsudzujúci vyhlásenie Charty 77 Několik vět. V auguste 1989 sa pokúsil emigrovať na Západ a cez Maďarsko prejsť do Rakúska, no bol zadržaný príslušníkmi maďarskej pohraničnej stráže a uväznený v Šoproni.

V rokoch 1991 – 2008 pracoval v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP) v Bratislave, no od roku 2004 bol opäť perzekvo­vaný, zastrašovaný a vyšetrovaný. Ako predseda základnej organizácie Nezávislých kresťanských odborov Slo­ven­ska v SPP sa dostal do sporu s vedením firmy a následne bol prepustený zo zamestnania. Bol z toho súd, ktorý A. Čulen vyhral a rozsudok potvrdil, že vedenie SPP konalo v rozpore so zákonom.

V rokoch 1997 – 2002 diaľkovo študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej boho­sloveckej fakulte UK v Bratislave a stal sa učiteľom náboženskej výchovy na základných a stredných školách v Bratislave.

V roku 2000 zorganizoval petíciu za zrovnoprávnenie cirkevných škôl so štátnymi školami, ktorú podpísalo viac ako 220 000 občanov Slovenskej republiky. 

V roku 2006 s Antonom Seleckým predložil do parlamentu petíciu o výhrade svedomia, ktorú podpísalo viac ako 120 000 ľudí. V roku 2009 založil občianske združenie Aliancia za nedeľu, ktoré v roku 2013 zorganizovalo petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele v NRSR. Zákon však zatiaľ Národná rada neprijala.

Anton Čulen je ženatý a má päť deti. Býva v Bratislave.

zavrieť

Úvod ku knihe od Antona Seleckého

Začíname, nekončíme...

Spomínam si na chvíľu, keď sme na Deň ľudských práv 10. decembra 2006 spolu s Tonom Čulenom priniesli do Národnej rady Slovenskej republiky vyše 100 000 podpisov petície občanov Slovenskej republiky, aby parlament riešil ratifikáciu Zmluvy o výhrade svedomia medzi Slovenskou republikou a Vatikánom.

Keď som prečítal rukopis jeho knihy Kde iní končia, my začíname, vidím, že hárky boli správne v jeho rukách, lebo on najlepšie a na vlastnej koži skusoval, čo znamená bojovať za výhradu vo svedomí. On sa za to svoje svedomie postavil priamo v „jame levovej“ – uprostred tzv. socializmu, a to vo veľmi tvrdých podmienkach. Môžem to len potvrdiť, lebo aj ja sa pamätám na rozkaz majora „dajte si ten krížik z krku dolu“, i na to, čo po neuposlúchnutí nasledovalo.

Dnes, vyše dvadsať päť rokov po „nežnej revolúcii“ vidíme, že boj o výhradu vo svedomí sa ani zďaleka neskončil, ba stal sa ešte úpornejším. Priatelia, toto žiaľ Bohu, nie je len minulosť... Pri súčasnom vývoji tzv. „politickej korektnosti“ nadobúdam presvedčenie, že kniha Antona Čulena by sa skôr mala nazvať Spomienky na budúcnosť.

Anton Čulen vo svojej knihe podáva strhujúci a detailný opis sveta totality, v ktorom sa jednotlivec odhodlá brániť sa. Jeho spomienky neúprosne ako skalpel obnažujú prostredie tzv. „vojenskej základnej služby“ za socializmu, počas ktorej boli mladí muži podrobení fyzickému a najmä ideologickému drilu, ktorý z nich mal vymazať akúkoľvek pripomienku a myšlienku na Boha.

Kniha Antona Čulena však dokazuje aj to, že Boh nenechá svojho verného napospas nepriateľom, a túto svoju skúsenosť dokumentuje až neuveriteľnými udalosťami.

Kniha Kde iní končia, my začíname – podľa súčasného stavu spoločnosti a najmä prognóz do najbližšej budúcnosti – sa javí byť manuálom, ako postupovať, keď ako veriaci kresťania budeme opäť podrobení nepriateľskému tlaku. Z tohto hľadiska je jej súčasné vydanie takmer neoceniteľné. Lebo naša petícia o výhrade svedomia síce o štyri dni, 14. decembra 2006, bola predsedom NR SR Pavlom Paškom prijatá, ale úspešná nebola. Aj to svedčí o tom, že ešte len musíme začať.

Ďakujem Tonovi Čulenovi za cennú námahu a za napísanie tejto knihy, tohto jeho svedectva, ktoré poukazuje na to najcennejšie, čo si máme udržať a brániť. Svoju vieru, Božie záujmy a Sedembolestnú Pannu Máriu, Patrónku slovenského národa – tieto základné atribúty našej existencie.

Pretože sme to dlžní všetci – ako Bohu, tak svojmu svedomiu, tak našim deťom a všetkým ľuďom dobrej vôle. 

 

                                                                                                                  Anton Selecký

zavrieť

 
 
  • UPOZORNENIE:

     

    Prosíme objednávky zasielať e-mailom: info@postscriptum.sk, nakoľko objednávkový formulár je dočasne nefunkčný.

    Ďakujeme za porozumenie.


     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     


     

    Pavol Gašparovič Hlbina
    a slovenská katolícka moderna

     

  • Upozornenie:

    Prosíme objednávky zasielať e-mailom: info@postscriptum.sk, nakoľko objednávkový formulár je dočasne nefunkčný.

    Ďakujeme za porozumenie.

     

     

     

Zavrieť