Vlado Gregor

Meditácie nie príliš medové

Meditacie obalka

Autor už viac než tri desaťročia premýšľa a píše o rôznych spoločensko-politických a náboženských témach. Trvale ho zaujíma situácia vo svete, sociálne otázky, slovenská minulosť a súčasnosť, úloha a postavenie kresťanstva v našom civilizačnom priestore, vzťahy medzi vierovyznaniami a osobitne problém zla a nespravodlivosti vo svete, v živote jednotlivca i spoločenstva. Svoje texty rozširoval už v komunistickej totalite formou samizdatov (za čo si vyslúžil pozornosť zo strany Štátnej bezpečnosti) a súhrnne ich vydal v roku 1994 pod názvom Kódexy. Po zmene režimu publikoval svoje zamyslenia – charakteristické emocionálnym i intelektuálnym vkladom – časopisecky a prostredníctvom internetu. Z nich mu vyšli dva knižné súbory: Svedectvo času (2012) a Svedectvo času II / Básne plné dobroty (2015; publikovaním neznámych veršov tu vzdal tiež hold svojmu otcovi). Neustála tvorivá aktivita autora dala aktuálne vzniknúť ďalšiemu zväzku, v ktorom čitateľ nájde jeho podnetné texty, napísané v rokoch 2015 až 2019. V ich charaktere, štýle i tematickým záberom možno vnímať síce kontinuitu s jeho predchádzajúcou tvorbou, no zároveň sú špecifické vzhľadom na dobu, ktorú aktuálne žijeme, a výzvy, ktoré v hojnosti ponúka ako námety na zamyslenie.

15,5 x 22,5 cm, 176 strán, mäkká väzba, ISBN 978-80-8218-004-9

CENA : 6.90 EUR

 

Z doslovu Jána Maršálka

 

Vlado Gregor, dá sa povedať, uvažuje hlavou i srdcom. Zaoberá sa neraz závažnými filozofickými otázkami, no nestráca zo zreteľa problematiku každodenného života obyčajných ľudí. Vníma bolesť, utrpenie, krivdu, majetkovú nerovnosť, farizejstvo, nespravodlivosť. Stavia sa na stranu ponížených a potupených. Citlivo reaguje na elitárske sklony niektorých ľudí či skupín, rovnako tak na zneužívanie slobody – preto sa pýta i sťažuje, žaluje... Nevzdáva sa a vytrvalo, poctivo hľadá odpovede na otázky, ktoré ho ťažia. Uvedomuje si pritom, že poctivosť (v myslení) sa dnes veľmi nenosí.

Kľúčovou témou knihy je kresťanstvo. Autor sa otvorene hlási ku kresťanskej a katolíckej viere. Otvorene píše aj o krízových javoch súvisiacich s odklonom od kresťanských princípov. Vyjadruje obavy z aktuálneho vývoja situácie: „Je naozaj smutné, že mnohí z nás, ktorí sme celý život túžili po slobode a bojovali za ňu, musíme teraz s ešte väčším nasadením obhajovať triviálne zásady zdravého rozumu.“ V súvise s tým zdôrazňuje, že „je nielen proti kresťanstvu, ale aj proti základnej logike snažiť sa prispôsobovať ľuďom, ktorí sa často aj programovo nechcú prispôsobovať nám“.

Relativizovanie hodnôt, falošná tolerancia, bezzásadovosť, paušálne znevažovanie ľudí s iným názorom a naopak vyzdvihovanie niektorých menšín, takzvaná politická korektnosť – to sú znaky negatívneho vývoja, príznaky dekristianizácie, ktoré treba brať vážne: „Žijeme v prelomovom, priam apokalyptickom období...“ O to dôležitejšie i záslužnejšie je „nazývať veci pravými menami“.

Ako na to všetko reagovať? Podľa autora by sme si mali vážiť overené hodnoty a dedičstvo po predkoch, mali by sme rešpektovať kvality západnej kultúry: „Uvedomme si, že práve kresťanstvo svojou otvorenosťou k možnej rovnosti a predpokladaním sveta, v ktorom vládnu rozumné zákony, dovolilo vzniknúť tomu, že sa vôbec hovorí o ľudských právach a slobode...“

zavrieť

 
 

Zavrieť