Pavol Hnilica sa narodil 30. marca 1921 v Uňatíne v Krupinskom dekanáte. V roku 1941 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, štúdium filozofie a teológie bolo prerušené, nakoľko po smutne známej

Barbarskej noci z 13. apríla 1950 boli násilným zásahom zlikvidované mužské rehole. Aj Hnilica

bol na čas umiestnený v rôznych internačných kláštoroch. V mimoriadnych okolnostiach ho 29. septembra 1950 rožňavský biskup Róbert Pobožný tajne vysvätil za kňaza a 2. januára 1951 z jeho rúk prijal aj biskupské svätenie. V decembri toho roku musel emigrovať. V Ríme napísal podrobnú správu pre pápeža Pia XII. o prenasledovaní kresťanov na Slovensku. Počas Druhého vatikánskeho koncilu, po zverejnení biskupskej hodnosti 17. mája 1964 pápežom Pavlom VI., vystupoval už ako jeden z koncilových otcov a predniesol jeden z najpozoruhodnejších koncilových prejavov, v ktorom žiadal odsúdenie ateizmu ako „najvážnejšieho bludu súčasnosti“. V roku 1969 založil dielo Pro fratribus a začal vydávať bulletin s rovnomenným názvom. V 70. a 80. rokoch sa významne podieľal na pašovaní náboženskej literatúry cez Poľsko na Slovensko. 24. marca 1984 ako turista odslúžil tajne v Chráme Usnutia Bohorodičky v moskovskom Kremli svätú omšu, počas ktorej v zmysle fatimských zjavení zasvätil Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Počas celého exilového pôsobenia bol pod dohľadom československej Štátnej bezpečnosti, ktorá ho pomocou hustej siete tajných  spolupracovníkov sledovala. Na Slovensko sa mohol vrátiť až po 38 rokoch exilu v decembri 1989. Posledné chvíle života strávil v kláštore Božieho Milosrdenstva v Nových Hradoch v južných Čechách, kde 8. októbra 2006 zomrel. Pochovaný je v krypte Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.

zavrieť