Básnik, publicista, prekladateľ, bývalý organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a členom Maďarského zväzu spisovateľov v Budapešti. Nositeľ Radu Bieleho dvojkríža II. triedy udeľovaného prezidentom SR.

Narodil sa v Mlynkoch (Pilisszentkereszt, Maďarsko) 24. júna 1938. Základné vzdelanie získal v budapeš-tianskej slovenskej škole. Maturoval   v roku 1958 na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Potom študoval      v Budapešti na vojenskej dôstojníckej škole, kde bol v roku 1961 vyradený na poručíka. Už ako dôstojník študo-val slovenčinu na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti, diplom získal v roku 1984. Ako dôstojník spojovacej služby slúžil vo Vacove, od roku 1978 ako tlmočník a prekladateľ v Budapešti. V roku 1993 odišiel do dôchodku ako podplukovník.

Básne začal písať už v základnej škole (1949). Uverejňoval ich v Našej slobode, neskôr          v Ľudových novinách. V roku 1958 získal 2. cenu na literárnej súťaži DZSM. V roku 1975 sa zaradil do prúdu literárneho života Slovákov v Maďarsku. Bol nielen tvorcom, ale aj mnohostranným organizátorom literárneho života Slovákov v Maďarsku.

Z diela

Básnické zbierky: Pilíšske ozveny (1982), Ako mám ďalej žiť (1983), Tvrdé hrudy (1988), básne pre deti – Hrajme sa (1990), Dozvuky (1994), Nezabúdaj (1998), Dvomi chodníčka-mi (2002), Konvalinky (2003), Zaspievajme si (2004), Na tom našom nátoni (2009), Úsmevné epitafy (2010); zbierka ľudových piesní spod Pilíša Zahučali hory (1983), monografia – Mlynky a okolie (2000); CD s nahrávkou zhudobnených básní pre deti Zaspievajme si s Debničkou (2007).

Ďalej je spoluautorom antológií: Výhonky (1978), Fialôčka, fiala (1980), Chodníky (1984), Cestou k slovám (1996), Je to? (1997), Život a dielo troch… (2001), Veľkí malým (2004), a zbierky ľudových rozprávok Drotár podrotuje slnečko (1999). Zostavil aj Bibliografiu beletristických publikácií slovenských spisovateľov v Maďarsku (2002).  

Venuje sa aj umeleckému prekladu. Preložil ukážky z básní národnostných básnikov žijúcich v Maďarsku Marka Dekića, Stipana Blažetina, Ljubinka Galića, Luciana Magdu, Valerie Kochovej, Juraja Roštáša Farkaša, Judity Kissovej, ako aj z tvorby maďarských básnikov Alexandra Petroviča Petőfiho, Mihálya Váciho, Józsefa Utassyho, Györgyom Faludym do maďarčiny prebásnených básní Francoisa Villona, ale najmä z detských básní Sándora Weöresa, z ktorých vydal aj kompletnú zbierku Keby svet bol drozdom (1997).

zavrieť