Matúš Marcinčin

Karol Strmeň - krištáľ na zabudnutom ostrove

Strme oblka m

Monografia predstavuje doteraz najucelenejší pohľad na dielo a život, významného slovenského básnika, prekladateľa, esejistu, žurnalistu, univerzitného profesora a jednej z najvýznamnejších osobnosti slovenského exilu. Karol Strmeň (1921 – 1994) vytvoril pozoruhodne dielo, ktoré bolo na Slovensku do pádu komunizmu prakticky neznáme. Študoval filozofiu a slovenský jazyk na univerzite v Bratislave a na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia naplno prispel k rozmachu slovenskej kultúry. Knižne mu v tom čase vyšli preklady Danteho, R. M. Rilkeho, E. A. Poea a M. Eminesca. V roku 1943 uverejnil svoj básnický debut Výžinok života a v novembri 1944 knižne publikoval báseň Testament, ktorou sa rozlúčil so Slovenskom. V roku 1947 sa usadil v Spojených štátoch amerických, kde pôsobil ako univerzitný profesor francúzskej literatúry. V exile pokračoval v literárnych aktivitách najmä ako prekladateľ vypracoval sa na medzinárodne uznávanú osobnosť. Zostavil jedinečnú antológiu svetovej lyriky Návštevy, knižne vydal o. i. preklady Danteho Pekla, výber z Petrarcovej poézie Vavrín, na vydanie pripravil aj výber z lyriky staročínskeho básnika Tu Fua Stokvetá rieka. Vrcholom jeho básnickej tvorby je zbierka Znamenie Ryby. Kniha sa končí bibliografiou knižných vydaní jeho pôvodného a prekladového diela, súpisom vybraných rukopisných fragmentov z jeho archívnej pozostalosti i výberovou bibliografiou o autorovi. Strmeňov život a dielo sú zhrnuté v stručnom chronologickom prehľade. Devízou knihy je v neposlednom rade rozsiahla obrazová príloha.

14,8 x 21 cm, 392 strán, tvrdá väzba, literatúra, cudzojazyčné súhrny, menný register, dokumentová a obrazová príloha
ISBN 978-80-8218-041-4
Edícia Libri Historiae Slovaciae

 

Matúš Marcinčin sa narodil 1. septembra 1985 v Prešove. Stredoškolské štúdiá absolvoval v roku 2004 na Gymnáziu sv. Mikuláša v Prešove. V rodnom meste pokračoval vo vzdelávaní na Prešovskej univerzite v odbore učiteľstvo akademických predmetov s aprobáciou slovensky jazyk a literatúra a občianska náuka, ktoré ukončil v roku 2009. Interné doktorandské štúdium na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v odbore literárna veda absolvoval v období rokov 2013 až 2016. V roku 2017 obhájil rigoróznu prácu v odbore slovensky jazyk a literatúra opäť na Prešovskej univerzite v Prešove.

Od roku 2009 pracuje ako učiteľ na Základnej škole Petrovany. Vo svojej odbornej a publicistickej činnosti osciluje medzi literatúrou a divadlom. Publikoval viacero literárnovedných štúdií, odborných a iných článkov v domácich časopisoch (Vertigo, Jazyk a kultúra, Revue svetovej literatúry, Slovenčinár, Knihy na dosah...) a zborníkoch (Trends in Slavic Studies, Slováci v zahraničí...).

Je autorom niekoľkých desiatok divadelných recenzii, s ktorými začínal ešte ako vysokoškolsky študent v mesačníku Prešovsky magazín. V oblasti divadla participoval ako recenzent na internetovom projekte Monitoring divadiel. V Divadelnom ústave v Bratislave je členom autorského kolektívu Slovníka divadelných kritikov a publicistov. Jeho texty sa nachádzajú v českom časopise Svět a divadlo a v domácich periodikách Slovenské divadlo, resp. kod – konkrétne o divadle.

Dlhodobo spolupracuje s košickým štúdiom RTVS – Rádiom Devin ako autor prevažne krátkych rozhlasových žánrov (od roku 2013). Do biografického cyklu Poslanie mali v úcte napísal pre rádio Lumen dve rozhlasové dramatizácie (2018). Pri príležitosti stého výročia narodenia Karola Strmeňa sa v roku 2021 podieľal ako editor a autor doslovu na reprezentatívnom vydaní Strmeňovej zbierky Preblahoslavená.

S manželkou Zuzanou vychovávajú syna Martina a dcéry Máriu, Lauru a Annu. Žijú v obci Záborské neďaleko Prešova.

zavrieť

Básnik, ktorý má bratov všade – na slobode aj v nevoli. Ktorý cez slzy spieva o láske.

Jeho chlebom je kosť a keby o tom mlčal, nebol by hoden duše (Strieborná

legenda). Teológ, ktorý sa poéziou cvičí v umení dobrej smrti.

Imrich Tóth

 

Marcinčinova monografia o Karolovi Strmeňovi sa vyznačuje výnimočne kvalitným

spracovaním témy. Autor sa v nej uberá dvoma smermi: jednak čitateľovi s faktografickou

dôkladnosťou a ucelenosťou predstavuje život a dielo excelentného slovenského

básnika a prekladateľa poézie, jednak ho cez poetovu tvorbu uvádza do plnšieho vnímania

mystéria fenoménu, ktorý nazývame poéziou. 

Teofil Klas

 

Jakmile jsem se začetl do rukopisu mladého východoslovenského pedagoga Matuše Marcinčina, okamžitě jsem věděl, že Karol Strmeň svého biografa a vykladače našel.

Mottem posuzované knihy mohlo by byt – a pravě nyní, teď a tady ve střední Evropě – pětiverší stárnoucího básníka:

Taký je básnik v politike sily,

jak jahňa, ktoré s vlkmi hovorí.

Najradšej by ho umlčali, zbili:

bez hraníc svietia jeho obzory.

A pravda je vždy pravda, moji milí.

S obrovským vcítěním je zde podán literárně i teoreticky promyšleně koncipovaný

celistvý obraz dialektiky dramatického života onoho niterného, myslitelského, přitom

spontánně kreativního básnického zjevu Karola Strmeňa a jeho úctyhodného díla.

Strmeň byl nejvyspělejším a umělecky nejerudovanějším i nejpronikavějším představitelem

slovenského povalečného katolického exilu. Všecky aspekty autor monografie

podal brilantně, objektivně, přesně, nadto s výjimečnou bravurou slovesnou.

Kniha o krystalu na zapomenutém ostrově je velkou knihou o básníkovi s rysy geniality.

Strmeně objevuje v jeho všestrannosti a složitosti, nás, kdo jsme básníka ctili již

dřív, utvrzuje v přesvědčeni o jeho výjimečnosti. Současně přibližuje i lidské, intimní

tahy na jeho portrétu, stejně klasické jako jeho dílo, a otevírá zároveň prostor pro další

výzkum dějin slovenského verše. Kéž by v Česku vyšla podobně koncepční a skvěle

zvládnuta biografická monografie o některém z velkých českých básníků! Na Slovensku

vědí, kde hledat těžce vydobývanou strmeňovskou PRAVDU.

Martin Kučera

 

Po univerzitnej téze Kornela Piačka obhájenej v Montreale v roku 1954 ide o prvú

fundovanú monografiu o životných osudoch a literárnom diele Karola Strmeňa, ktoré

vzniklo v exile. Autor vracia do slovenskej literatúry špičkového slovenského básnika,

ktorý s Jozefom Cígerom-Hronským, Rudolfom Dilongom, Jánom L. Doránskym,

Petrom Klasom, Stanislavom Mečiarom, Jozefom A. Mikušom, Štefanom Náhalkom,

Janom Okáľom, Mikulášom Šprincom, Eugenom Vesninom, Františkom Vnukom,

Gorazdom Zvonickým a Andrejom Žarnovom v dobrovoľnom vyhnanstve položil

základy slobodnej slovenskej kultúry.

Jozef M. Rydlo

 

Vďaka osobe Matúša Marcinčina sa po trojzväzkovom výbere z pôvodného básnického

diela Karola Strmeňa našiel aj erudovaný vykladač tejto poézie, čim významne

približuje básnikovo dielo slovenskej kultúrnej a literárnej obci. Strmeňova jedinečná

znalosť svetovej poézie zrkadlená v jeho vlastnej poézii vyžaduje nemalú kompetenciu,

ktorou však Marcinčin disponuje. Jeho náklonnosť k dráme ako literárnemu

druhu sa vhodne premietla do štruktúry tejto jeho literárnohistorickej práce.

Peter Tollarovič

zavrieť

Z predhovoru autora

(Básnik Karol Strmeň už

> v mladom veku prorocky videl svoje miesto na výhosti – ako

> vypovedaný zo spoločnosti, vylúčený spomedzi ľudí. Vyhosť
> uprostred sveta mala byť básnikovým nevyhnutným prekliatím, ale
> aj záchranou. Podmienkou jeho pravdivosti. Len par rokov predtým
> iný básnik, Laco Novomeský, túto skutočnosť zadefinoval slovami
> „svätý za dedinou“. Karol Strmeň sa stal presne v tomto duchu
> básnikom na výhosti.
> Svojim životom vyhosteného básnika Strmeň predstavuje príbeh
> človeka, ktorý svojou exkluzívnosťou nielenže nemá obdobu v
> slovenských dejinách, ale pravdepodobne ani vo svete. Dnes už viac
> ako sto rokov od jeho narodenia je najvyšším časom vrátiť Karola
> Strmeňa do centra slovenskej kultúry a národných dejín, kde je
> nepochybne jeho pravé miesto.)

 

 

... Básnik Karol Strmeň už v mladom veku prorocky videl svoje miesto na výhosti – ako vypovedaný zo spoločnosti, vylúčený spomedzi ľudí. Vyhosť uprostred sveta mala byť básnikovým nevyhnutným prekliatím, ale aj záchranou. Podmienkou jeho pravdivosti.

Len par rokov predtým iný básnik, Laco Novomeský, túto skutočnosť zadefinoval slovami „svätý za dedinou“. Karol Strmeň sa stal presne v tomto duchu básnikom na výhosti.

Svojim životom vyhosteného básnika Strmeň predstavuje príbeh človeka, ktorý svojou exkluzívnosťou nielenže nemá obdobu v slovenských dejinách, ale pravdepodobne ani vo svete. Dnes už viac ako sto rokov od jeho narodenia je najvyšším časom vrátiť Karola Strmeňa do centra slovenskej kultúry a národných dejín, kde je nepochybne jeho pravé miesto. ...

 

Resumé

Pri príležitosti stého výročia narodenia významného slovenského básnika, prekladateľa, esejistu, žurnalistu, univerzitného profesora a jednej z najvýznamnejších osobnosti slovenského exilu po roku 1945 Karola Strmeňa vychádza monografia Karol Strmeň : krištáľ na zabudnutom ostrove, ktorá

predstavuje doteraz najucelenejší pohľad na jeho dielo a život, ktorý sa

odohrával na dvoch kontinentoch a vo viacerých štátoch.

Karol Strmeň sa narodil ako Karol Adam Bekényi 9. apríla 1921 v Slovenskom

Mederi (dnešnom Palárikove). Po Viedenskej arbitráži (1938) sa

stal prvýkrát emigrantom. Opustil pomaďarčené gymnázium v Nových

Zámkoch, štúdiá ukončil na núdzovom slovenskom gymnáziu v Šuranoch

a potom vstúpil do katolíckeho seminára v Ostrihome, z ktorého bol v roku

1942 z národnostných dôvodov vylúčený. V tomto čase sa zo vzdoru vzdáva

rodného priezviska Bekényi a prijíma meno Strmeň, ktoré sa malo Maďarom

ťažko vyslovovať. Vo vysokoškolských štúdiách pokračoval na univerzite

v Bratislave v odbore filozofia a slovensky jazyk.

Prvýkrát publikoval už ako stredoškolák, na univerzite malo naňho rozhodujúci

vplyv katolícke intelektuálne prostredie študentského domova

Svoradov. Na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia naplno prispel k rozmachu

slovenskej kultúry ako agilný žurnalista, básnik, prekladateľ, kritik

a esejista. Zaradili ho k tzv. slovenskej katolíckej moderne, s čim sa však on

sám nikdy nestotožnil.

Knižne mu v tom čase vyšli preklady Danteho, R. M. Rilkeho, E. A.

Poea a M. Eminesca. V roku 1943 uverejňuje svoj básnický debut Výžinok

života. V novembri 1944 knižne publikuje báseň Testament, ktorou sa rozlúčil

so Slovenskom, pretože v januári 1945 z obáv o svoj život odchádza pred

postupujúcou Červenou armádou z vlasti a druhýkrát – tentoraz ako dvadsaťštyriročný

– prijíma neľahký osud exulanta.

Po nebezpečnej ceste cez územie Česka a Nemecka (o. i. prežil bombardovanie

vlaku, počas ktorého mu zhorel preklad Danteho Pekla) sa dostal do Talianska, kde sa ho spolu s ďalšími exulantmi ujal prvý slovensky vyslanec pri Svätej stolici Karol Sidor. Strmeň sa angažoval v pomoci utečencom, popritom stále písal básne a prekladal. Na konci roka 1946 v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne uzatvoril manželstvo so Sidorovou dcérou Oľgou. Po obrade ich prijal vtedajší pápež Pius XII. a udelil im osobitné požehnanie.

V januári 1947 sa konečne dočkali úradného povolenia a z Neapola emigrovali

do USA.

V Spojených štátoch amerických žili zo začiatku vo veľkej chudobe

v pensylvánskom meste Scranton. Ich situácia sa zlepšila až po presťahovaní

sa do Clevelandu, metropoly štátu Ohio, kde žila silná slovenská komunita.

Tu Karol Strmeň stelesnil svoju vlastnú verziu príbehu amerického

sna, keď sa doslova z ničoho vypracoval na medzinárodne uznávanú osobnosť.

Stal sa rešpektovaným univerzitným profesorom francúzskej literatúry,

básnikom a prekladateľom. Angažoval sa v slovenskom exulantskom

živote, okrem iného v roku 1952 spoluzakladal Slovensky ústav v Clevelande

a neskôr aj Spolok slovenských umelcov a spisovateľov v zahraničí. Stal

pri zrode a fungovaní najvýznamnejšieho kultúrneho časopisu slovenského

exilu – štvrť ročníka pre slovenskú kultúru Most a i.

V exile sa z neho stal fenomenálny prekladateľ, keď na vysokej úrovni

prekladal z 25 svetových jazykov. Je zostavovateľom jedinečnej antológie

svetovej lyriky Návštevy. Knižne vydal preklady Danteho Pekla, vyber

z Petrarcovej poézie Vavrín, Eliotovu drámu Vražda v katedrále, výbery

z poézie Rilkeho a Claudela, Mauriacove eseje a i. V roku 1954 preložil

cely Novy zákon. Posmrtne mu vyšiel aj preklad Claudelovej drámy Saténová

črievica, preklady starojaponskej poézie Kokinšu, lyrika Francisa Jammesa

a mnohé iné. Jeho životným dielom, na ktorom pracoval vyše tridsať rokov

(jeho vydania sa však nedožil), je zbierka poézie Stokvetá rieka, ktorú tvorí

vyber z lyriky staročínskeho básnika Tu Fua v Strmeňovom kongeniálnom

preklade.

Jeho vlastnú básnickú tvorbu zastupujú napríklad zbierky Strieborna legenda

či Čakajú nivy jar, no predovšetkým vrchol jeho básnickej tvorby Znamenie

Ryby. Strmeňov vlastný magnifikat tvorí zbierka duchovnej lyriky Preblahoslavená.

Medzinárodne oceňovaný básnik a prekladateľ, člen Slovenského ústavu

Karol Strmeň (Chevalier des palmes academiques, 1970; Cervantesova cena,

1994 a i.) tragicky zahynul pri autonehode 15. októbra 1994. Jeho smrťou sa

zavŕšila zámorská exilová línia tzv. slovenskej katolíckej moderny.

V predkladanej monografii autor na pôdoryse piatich dejstiev klasickej

drámy podáva príbeh Strmeňovho života, ktorý prepája s jeho pôvodnou a prekladovou tvorbou. Zvolil si formu prehľadu, ktorý sumarizuje doterajšie

hodnotenia, dáva ich do súvzťažnosti s jeho rukopisnou pozostalosťou

a najnovším badaním, v neposlednom rade ich ukazuje v kontexte a zavŕšenosti

celého jeho života. Napriek neprajným vonkajším okolnostiam Karol

Strmeň aj v exile vytvoril pozoruhodne dielo, ktoré bolo na Slovensku až

do „nežnej revolúcie“, pádu komunizmu v roku 1989, a do zmeny politického

režimu prakticky neznáme. Rešpekt a uznanie si vydobyl v zahraničí

aj napriek tomu, že aj v cudzine stále ostal predovšetkým tvorcom slobodnej

slovenskej kultúry. Cieľom autorovho úsilia bolo vytvoriť východisko

pre všetky ďalšie výskumy a reflexie Strmeňovho života a diela a uľahčiť

tak prácu tým, ktorí sa touto veľkou osobnosťou slovenskej literatúry budú

v budúcnosti zaoberať.

Monografia zároveň obsahuje sondy do vybraných problémov spätých

s vlastnou alebo prekladateľskou tvorbou Karola Strmeňa. Kniha sa konči

bibliografiou knižných vydaní jeho pôvodného a prekladového diela,

súpisom vybraných rukopisných fragmentov z jeho archívnej pozostalosti

i výberovou bibliografiou o autorovi. Strmeňov život a dielo sú zhrnuté

v stručnom chronologickom prehľade. Devízou knihy je v neposlednom

rade rozsiahla ikonografická príloha.

zavrieť

 
 
  •  

      Nedávno vyšlo


      Príbehy inšpirované stretnutiami s migrantmi v Rakúsku.

     

      Nájdete v časti Naše tituly

     

Zavrieť