Teofil Klas

Pútnikova kapsa

Putnikova kapsa obalka

Popredný predstaviteľ duchovno-kresťansky orientovanej poézie darúva sebe i slovenskej kultúrnej verejnosti jedinečnú knihu, ktorá rekapituluje bás­nickým spôsobom, čo a ako prežil. Unikátny tvorivý zámer napísať lyrickú autobiografiu vyplynul z pocitu, že pri životnom jubileu – osemdesiatinách – nastal čas „všetko podstatné akosi znova zosumarizovať, podčiarknuť a zrátať“. V úvodnom slove knihy autor ďalej vysvetľuje: „Zmyslel som si pospomínať na výrazné momen­ty, ktoré ma poznačili od celkom včasného veku, ba vlastne od narodenia, a ktoré ma sprevádzali peripetiami odvíjajú­cej sa osobnej skutočnosti. ... Predsavzatie nadobudlo, napodiv, priam závratný objem, zrodilo sa z neho päť hrubých zväzkov básní viazaných spoločným titulom Pútnikova kapsa, kníh formálne absolútne netypických pre poetickú tvorbu, ale pritom plných tej najosobnejšej poézie.“

Vydanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

13,5 x 21 cm, 550 s., tvrdá väzba, ilustrácie, ISBN 978-80-8218-018-6

 

Teofil Klas (vl. m. Jozef Zavarský) sa narodil sa 12. novembra 1940 v Trnave. Po maturite roku 1958 nesmel ísť pre kádrové dôvody ďalej študovať. Ži­votnou dráhou sa mu stalo novinárstvo. Pracoval v týždenníku Technické noviny sedem rokov len ako tzv. externista a od roku 1965 ako riadny zamestnanec. Popri zastávaní práce sekretára redakcie a jazykového redaktora sa novinársky venoval písaniu z oblastí kozmonautiky, vynálezcovstva a zlepšovateľstva, slovenskej histórie vedy a techniky či zahraničnej populárnej vedeckotechnickej tlače. Od roku 1985 sa aktivizoval aj ako redaktor a člen redakč­nej rady ilegálneho kresťanského časopisu Rodinné spoločen­stvo. V pamätnom novembri 1989 sa s Technickými novinami po 31 rokoch rozišiel.

Ďalšie roky boli turbulentné. Bol redaktorom i šéfredakto­rom Katolíckych novín (do roku 1993), opäť sekretárom redakcie Technických novín, neskôr pôso­bil ako knižný redaktor v bratislavskom Vydavateľstve Nové Mesto (1995 – 1997) a ako zástupca šéfredaktora v časopise Kultúra (1997 – 1999). 

Hoci sa za básnický debut autora považuje sonetový veniec Najbližšej k Taju z roku 1993, skutočným debutom je zbierka Zaklínadlo, teda verše z rokov 1957 – 1968, ktorá však knižne vyšla až v roku 2001. Odvtedy vydal viacero básnických zbierok, ale aj básnických bibliofilských samizdatov z počítačovej tlačiarne. Z kníh, ktoré publikoval v poslednom desaťročí, možno spomenúť Rampy sú ešte v žiare (2010), vydaná pri príležitosti básnikovej sedemdesiatky, V nákončí leta (2011) – verše z rokov 2006 – 2007, Pokoj nevädze (2012) – verše z rokov 2007 – 2008, tetraptych zbierok básní Večná modulácia (2013), Na zrejúcej nive (2013) – verše z rokov 2008 – 2009, druhé vydanie eucharistickej poémy Grálová sonáta (2013), Kozmické ticho (2014) – verše z rokov 2009 – 2010 či Gorazdov odkaz (2018), obsahujúci poému Hlas kňaza Gorazda, básne Závet svätého GorazdaSpev o Božom narodení. Napokon v roku 2020 mu vyšla básnická zbierka Algoritmické zratúvanie, ktorej súčasťou sú verše vytvorené v ostatných štyroch rokoch (2017 – 2020). Početné časopisecké články a štúdie Teofila Klasa boli publikované vo výbere z kultúrnej publicistiky pod názvom Z ozvukov krásy (2016).  

Ako dôchodca sa stal tajomníkom Spolku slovenských spi­sovateľov (2003 – 2007) a v súčasnosti je členom jeho Predstavenstva (od roku 2013). Bol alebo je čle­nom redakčných rád niekoľkých časopisov i členom sekcie slovesného umenia Rady Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru.

Je laureátom Ceny Fra Angelica 2005 a Ceny mesta Trnavy za rok 2015 za celoživotné dielo.

zavrieť

„Päťknižie“ Teofila Klasa, barda súčasnej slovenskej duchovno‑kresťanskej tvorby, jeho básnická obraznosť, kto­rá je v súzvuku so špecificky vyprofilovanou slovotvorbou, nemá motivický základ v postmodernom „ahasverskom“ putovaní. Neprezentuje nespokojného, životom blúdiaceho tuláka. Práve naopak, namiesto chaosu si autor‑pútnik bu­doval vo svojom živote kosmos. Ako Kristov nasledovník, inšpirovaný a podporovaný príkladom tých, ktorí toto puto­vanie príkladne zvládli až do konca života.

Z doslovu Jána Gallika

zavrieť

 
 
  • Práve vyšlo:

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     Informácie: libri.historiae@gmail.com

     

     

     

     

     

    Táto kniha ide až na koreň, pretože pravda     oslobodzuje.
     Je napísaná poctivo, so zaujatím a horlivosťou,
     ale aj s vedomím zodpovednosti.

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

     

Zavrieť